BRATISLAVA. Bývalý dvojnásobný predseda parlamentu Pavol Paška ako niekdajší druhý najvyšší ústavný činiteľ môže mať štátny pohreb, musí sa však na tom dohodnúť vláda.
Slovensko od svojho vzniku organizovalo prvý štátny pohreb politika, keď predvlani zomrel prezident Michal Kováč.
„Prezident má nárok na štátny pohreb automaticky, pretože ním zostáva po celý život, aj keď je už mimo funkcie,“ vysvetľuje Mária Holubová z Katedry medzinárodných vzťahov a diplomacie na Univerzite Mateja Bela.
Štátny pohreb sa však môže podľa nej uskutočniť na základe rozhodnutia vlády aj v prípade smrti bývalých ústavných činiteľov, napríklad predsedu parlamentu či premiéra.
„Keď je človek už mimo výkonu funkcie, určuje to vždy vláda,“ vysvetľuje. Tá podľa nej môže rozhodnúť o štátnom pohrebe aj v prípade výnimočných udalostí či ľudí. Štátny pohreb hradí vláda z rozpočtu.
Z tlačového odboru Úradu vlády povedali, že vláda je pripravená rozhodnúť o organizovaní štátneho pohrebu. "Ale v tomto budeme plne rešpektovať prianie rodiny," píšu v stanovisku.
Kováčov pohreb budú sprevádzať delostrelecké salvy, 180 vojakov aj zvony Čítajte Ak sa rozhodne o štátnom pohrebe, vláda spravidla vyhlasuje aj štátny smútok. Vtedy sú vlajky vyvesené na pol žrde.
Štátny smútok vyhlásili slovenské vlády napríklad v roku 2006 na pamiatku obetí leteckej katastrofy vojenského lietadla pri maďarskej obci Hejce, v roku 2008 po havárií slovenského autobusu v Chorvátsku, v roku 2009 po tragickej havárii na železničnom priecestí v Polomke aj po banskom nešťastí v Handlovej. Štátnym smútkom si uctili v roku 2010 aj obete streľby v Devínskej Novej Vsi, v roku 2013 ho vyhlásili po smrti slovenských vojakov v Afganistane či zavraždení horolezcov v Pakistane.
V týchto prípadoch však išlo o pohreby s vojenskými poctami či o posledné rozlúčky, ktoré riešilo ministerstvo vnútra, a nie o štátne pohreby.
Beata
Balogová
