BRATISLAVA. Slovensko bude kandidovať na Predsedníctvo Rady Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) na ministerskej úrovni (MCM).
Preto personálne posilní svoju stálu misiu pri OECD a riadiaci odbor, ktorý pokrýva agendu OECD v ústredí.
Zároveň vytvorí medzirezortný orgán, ktorý bude predsedníctvo koordinovať. Vyplýva to z materiálu, ktorý v stredu schválila vláda.
Slovensko sa zviditeľní
"Dozrel čas, aby Slovensko ako plnoprávny člen OECD dokázala svoj angažovaný prístup v organizácii a predložila svoju kandidatúru na predsedníctvo MCM," píšu v materiáli.
Predsedníctvo má tiež pomôcť propagovať Slovensko v zahraničí a na národnej úrovni zvýšiť povedomie o jeho úlohe v medzinárodnom prostredí. Podľa materiálu rok 2019 je pre slovenské predsedníctvo ideálny, pretože v roku 2020 sa už budú konať parlamentné voľby.
Každé predsedníctvo má svoju kľúčovú tému, tento rok je to napríklad Podpora multilaterizmu. Zatiaľ ešte nie je jasné, aká bude téma v roku 2019, čo však pre ohlásenie kandidatúry nie je prekážkou.
"Jej návrhu musí predchádzať diskusia a konsenzus na národnej úrovni. Následne bude návrh kľúčovej témy MCM prediskutovaný so Sekretariátom OECD, ako aj s dvoma podpredsedníckymi krajinami," vysvetľuje sa v materiáli.
Predsedníctvo Rady OECD
Rozhodnutie o predsedníctve Slovenska v roku 2019 sa v prípade predloženia kandidatúry pravdepodobne potvrdí na zasadnutí MCM v máji 2018.
Iná krajina sa zatiaľ o predsedníctvo v tomto roku neuchádza. Slovensko sa podľa materiálu nebude uchádzať o predsedníctvo zasadnutia Globálnej strategickej skupiny, ktoré sa zo strany sekretariátu OECD považuje za vhodnú kombináciu s nadchádzajúcim predsedníctvom ministerskej rady. Nahradiť by ho malo Švajčiarsko.
Rada OECD zasadá väčšinou raz mesačne na úrovni vedúcich stálych misií a raz ročne na úrovni ministrov. Cieľom MCM je diskutovať o kľúčových témach a stanoviť priority práce OECD na nadchádzajúci rok.
Medzi úlohy OECD patrí hodnotenie a porovnávanie sektorových ekonomík a na základe toho vytváranie stratégií rozvoja. Okrem zasadnutí riadiacich orgánov má OECD viac ako 200 špecializovaných výborov, pracovných skupín a expertných tímov.
Z rokovania vlády:
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu rozhodol v roku 2017 celkovo v 41 prípadoch týkajúcich sa Slovenska. V 12 rozsudkoch, ktoré zahŕňali celkom 18 sťažností konštatoval, že SR porušila Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Informuje o tom zástupkyňa SR pred týmto súdom Marica Pirošíková, jej správu vzala vláda v stredu na vedomie.
Podľa správy bola v priebehu roka 2017 sťažovateľom celkovo vyplatená suma 5.966.982,99 eura, z toho bolo 47.910 eur vyplatených v rámci uzavretých zmierov.
Piatim organizáciám vlani odobrali uznanie národného športového zväzu. Uvádza sa to v Správe z činnosti hlavného kontrolóra športu z roku 2017. Počas stredajšieho rokovania vlády o tom informovala hlavná kontrolórka športu Alica Fisterová. Kabinet vzal správu na vedomie.
V roku 2017 vzniesla Sekcia kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR obvinenie voči 114 policajtom za 128 trestných činov. Uvádza sa to v Správe o trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru za obdobie roka 2017 z dielne rezortu vnútra, ktorú v stredu vzala vláda na vedomie. Počet obvinených policajtov podľa dokumentu narástol oproti roku 2016 o päť a počet trestných činov o osem. Podiel obvinených policajtov k celkovému počtu 22 020 policajtov tvorí podľa rezortu 0,52 percenta.
Vládny kabinet schválil vyslanie slovenských vojakov do zahraničných misií. Ministerstvo obrany SR predložilo nový, respektíve doplňujúci materiál pre zmeny termínov jednotlivých vojenských cvičení. Návrh sa predkladá z dôvodu spresnenia podmienok vojenského cvičenia IDEE (Internal DPoP Evaluation Exercise) zo strany zahraničného partnera. Zmenil sa termín vojenského cvičenia, miesto cvičenia aj špecifikácia techniky. Cieľom tohto návrhu je doplnenie materiálu o uvedené spresnenia a s tým súvisiace vyslovenie súhlasu vlády SR s vyslaním príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky mimo územia Slovenska na tento účel, uvádza sa v predloženom materiáli.
Slovensko je kapacitne a finančne poddimenzované na to, aby sa plnohodnotne zapojilo do spolupráce v rámci medzinárodných organizácií. Výsledkom je, že sa na mnohých aktivitách podieľa len pasívne. Uvádza sa to v materiáli z dielne slovenského rezortu diplomacie, ktorý v stredu schválila vláda.
Opatrenia, ako zlepšovať úroveň ochrany a podpory všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím v Slovenskej republike, prináša Východisková správa SR k Medzinárodnému dohovoru o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím, ktorú v utorok schválila vláda.
Na nedostatky v používaní spisovného jazyka v štátnej správe, na súdoch, v školách, a tiež v návodoch či informáciách o výrobkoch a v médiách poukazuje štvrtá Správa o stave používania štátneho jazyka na území Slovenskej republiky. Správu, ktorú schválila vláda, vypracovalo Ministerstvo kultúry (MK) SR.
Zabezpečiť trvalo udržateľné podmienky na rozvoj kultúry na Slovensku je cieľom Stratégie rozvoja kultúry Slovenskej republiky na roky 2014 až 2020 a Akčného plánu k nej na roky 2018 až 2020. Návrh akčného plánu na najbližšie tri roky z dielne Ministerstva kultúry (MK) SR schválila vláda.
Členstvo Slovenska v organizáciách ako Organizácia Spojených národov (OSN), NATO, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) či v Rade Európy má v prvom rade politicko-strategický význam a je takpovediac nespochybniteľné. Odborné organizácie v systéme OSN i mimo neho zase otvárajú možnosť zapojiť sa do riešenia naliehavých výziev, či už je to chudoba, hlad, kvalita zdravia, otázky ochrany utečencov a migrantov, ľudské práva, klimatické zmeny či podpora vzdelania, vedy a kultúry. V rokoch 2016 a 2017 bolo Slovensko členom viac ako 100 medzinárodných organizácií, do ktorých uhradilo spolu takmer sto miliónov eur - 48,5 milióna eur v roku 2016 a 45,9 milióna eur v roku 2017. V tomto období bolo členstvo SR v medzinárodných organizáciách vo všeobecnosti hodnotené pozitívne. Uvádza sa to v materiáli, ktorého cieľom je vystihnúť podstatné prínosy z členstva v medzinárodných organizáciách, ale aj slabé stránky a navrhnúť možné riešenia. Dokument z dielne rezortu diplomacie v stredu schválila vláda.
Slovenskou prioritou v oblasti bilaterálnych medzinárodných zmlúv je zamedzenie dvojitého zdanenia slovenských podnikateľov aj zahraničných investorov a ochrana investícií v krajinách mimo EÚ. Vyplýva to z materiálu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR, ktorý v stredu schválila vláda.
Slovenskou prioritou v oblasti bilaterálnych medzinárodných zmlúv je zamedzenie dvojitého zdanenia slovenských podnikateľov aj zahraničných investorov a ochrana investícií v krajinách mimo EÚ. Vyplýva to z materiálu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR, ktorý v stredu schválila vláda.
Medzi ďalšie priority patrí napríklad dosiahnutie dohôd o cezhraničnej železničnej doprave s ČR, Poľskom a Maďarskom alebo dohoda o vzájomnom uznávaní dokladov o vzdelávaní s Cyperskou republikou a Svätou stolicou.
