BRATISLAVA. Čistejšie ovzdušie a riešenie dôsledkov klimatickej zmeny boli hlavné témy dvojdňového zasadnutia Rady ministrov životného prostredia európskej dvadsaťosmičky, ktoré sa dnes skončilo v bulharskej Sofii.
Slovenskú delegáciu viedol štátny tajomník ministerstva životného prostredia Norbert Kurilla.
Osem miliónov predčasných úmrtí
Ako informoval Odbor komunikácie ministerstva životného prostredia (MŽP), Rada sa venovala aj téme, ako zlepšiť dodržiavanie európskeho environmentálneho práva a zlepšiť správu v oblasti životného prostredia.
Sólymosa prekvapil počet čiernych stavieb okolo vodných nádrží Čítajte Znečistené ovzdušie spôsobuje vo svete až osem miliónov predčasných úmrtí za rok, z toho 400-tisíc v Európskej únii.
Viac ako 80 percent ľudí žijúcich v mestských oblastiach je vystavených emisiám znečisťujúcim ovzdušie nad úrovňou schválenou Svetovou zdravotníckou organizáciou.
Na Slovensku patrí medzi hlavné problémy v oblasti ochrany ovzdušia domáce vykurovanie, doprava v mestských oblastiach a poľnohospodárstvo.
„Ovzdušie v Európe sa nezlepší samo od seba a bez úsilia nás všetkých. Spoločne musíme vyvíjať úsilie a robiť konkrétne opatrenia, aby sme situáciu zlepšili. Na Slovensku sme už prvé kroky urobili,“ povedal Kurilla.
Nízkoemisné zóny
Zdôraznil, že ešte koncom minulého roka vstúpila do platnosti novela zákona o ovzduší, ktorá obsahuje viaceré nástroje, ako znečisteniu ovzdušia predchádzať. Napríklad pri emisiách z dopravy dáva obciam možnosť vyhlásiť nízkoemisné zóny.
V súčasnosti MŽP pracuje na Stratégii ochrany ovzdušia. Tá zahŕňa dva dôležité dokumenty - Stratégiu na zlepšenie kvality ovzdušia a Národný program znižovania emisií.
Zriadené boli odborné pracovné skupiny. Zamerané sú napríklad na ekologizáciu dopravy, podporu ekologickej mestskej hromadnej dopravy či obmedzenie emisií z vykurovania domácností. Stratégiu ochrany ovzdušia plánuje zelený rezort predložiť vláde na schválenie začiatkom budúceho roka.
Propagácia Parížskej klimatickej dohody
Na stretnutí ministrov dominovala aj téma, ako napĺňať ciele Parížskej klimatickej dohody prijatej v roku 2015. Predstavitelia sa zhodli na potrebe presviedčať ostatných partnerov klimatickej dohody o nevyhnutnosti prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo.
Práve to môže oživiť národné ekonomiky, podporiť miestny rast a zároveň vytvárať nové „zelené“ pracovné miesta.
Financovanie klimatických opatrení má byť založené na solidárnom princípe, čo znamená, že rozvinuté krajiny majú poskytnúť finančné zdroje na pomoc rozvojovým krajinám pri plnení klimatických cieľov.
