BRATISLAVA. Júlový summit Severoatlantickej aliancie, modernizácia armády, naša prítomnosť v Iraku, Afganistane či Lotyšsku, ako aj kybernetické hrozby boli témou rozhovoru premiéra Petra Pellegriniho a generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga.
Pellegrini je dnes na bilaterálnych rokovaniach v Bruseli, okrem šéfa NATO sa stretáva aj so šéfom Európskej rady Donaldom Tuskom a predsedom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom.
Počas spoločného vystúpenia obaja odsúdili chemický útok v Sýrii.
Pellegrini rozhovor, ktorý sa týkal aj výdavkov Slovenska na obranu, označil za dobrý a otvorený.
O vyhostení ruských diplomatov v súvislosti s otrávením Sergeja Skripaľa v britskom Salisbury nehovorili. Šéf slovenskej vlády zároveň potvrdil postoj Slovenska k rozširovaniu Aliancie.
Na stretnutiach sa zúčastňuje aj minister financií Peter Kažimír. Jeho prítomnosť ocenil aj Stoltenberg. Toho v máji čaká návšteva konferencie GLOBSEC na Slovensku.
Dva percentá HDP na obranu do 2024
“Chceme vyslať jasný signál, že je medzi nami jednota, máme spoločné odhodlanie čeliť medzinárodným hrozbám, nech už prídu z ktoréhokoľvek smeru
„
Podľa Pellegriniho je dnešná návšteva Aliancie dôkazom „jednoznačného prihlásenia sa novej vlády k euroatlantickým hodnotám a princípom“.
Ako dodal, po Prahe, ktorú navštívil v stredu, ide o druhú oficiálnu návštevu. V oblasti obrany a bezpečnosti Pellegriniho vláda chce zachovať kontinuitu. Po stretnutí so Stoltenbergom informoval, že Slovensko do roku 2020 vynaloží 1,6 percenta HDP na obranu a požiadavku dvoch percent splníme do roku 2024.
Ako dodal, v roku 2021 má obranný rozpočet dosiahnuť 1,7 percenta HDP. Modernizácia bude presne s požiadavkami a vojenskými spôsobilosťami spojencov, prisľúbil ďalej Pellegrini. Stoltenberg tento záväzok ocenil.
Slovenskí vojaci v Lotyšsku
Okrem toho Pellegrini potvrdil aj to, že Slovensko vyšle v júli do Lotyšska 150 vojakov na ochranu východnej hranice. Slovenskí vojaci ostanú aj v Iraku a Afganistane, kde budú pokračovať vo výcviku miestnych síl. Premiér veľa očakáva od nadchádzajúceho júlového summitu NATO, ktorý bude v Bruseli.
Oživenie Ozbrojených síl má stáť 30 miliárd eur Čítajte „Chceme vyslať jasný signál, že je medzi nami jednota, máme spoločné odhodlanie čeliť medzinárodným hrozbám, nech už prídu z ktoréhokoľvek smeru,“ povedal Pellegrini.
So Stoltenbergom hovorili aj o posilňovaní obrany a bezpečnosti na európskej úrovni. Šéf slovenskej vlády spoločnej obrannej politike EÚ hovorí áno, ale duplicite hovorí nie.
Ďalšími témami boli aj rozširovanie či kybernetické hrozby.
„Slovenská republika je naďalej tou krajinou, ktorá má veľké očakávania aj v otázke ďalšieho rozširovania, hlavne na západnom Balkáne. Myslíme si, že je potrebné povzbudiť aj ďalšie krajiny, aby prešli reformným procesom,“ povedal Pellegrini.
Slovensko ako expert na hackerov
Pokiaľ ide o kybernetickú bezpečnosť, Slovensko plánuje v najbližších mesiacoch a rokoch investovať.
„Som veľmi rád, že Slovensko v mnohých oblastiach týkajúcich sa kybernetickej obrany a ochrany patrí k lídrom, máme špičkových expertov, ktorí na cvičeniach NATO pravidelne vyhrávajú v oblasti hackerských útokov. Slovenská republika by aj do budúcnosti chcela disponovať značnými schopnosťami a technickým vybavením nielen na obranu SR, ale aj spojencov,“ vyhlásil predseda vlády počas svojho prvého rokovania v NATO.
Naopak, témou rokovania nebola kauza Skripaľ a s ňou spojené vyhosťovanie ruských diplomatov. Zdôraznil však, že to, že Slovensko nikoho nevyhostilo, nemôže byť brané ako odklon od našej proatlantickej orientácie.
Pokiaľ ide o chemický útok v sýrskej Dúme, Slovensko považuje za podstatné dostať na miesto pozorovacie a zdravotnícke tímy. Hoci USA, Francúzsko a Veľká Británia uvažujú o odvete na vojenské ciele patriace Assadovmu režimu za použitie chemických zbraní, na úrovni členov Aliancie sa uvažuje, ako ešte inak reagovať.
