Loading
...
BRUSEL. S predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom a neskôr aj so šéfom Európskej komisie (EK) Jeanom-Claudom Junckerom sa vo štvrtok v Bruseli stretol slovenský premiér Peter Pellegrini.
Obom potvrdil, že v jeho osobe majú silného spojenca pre európsku spoluprácu.
Slovensko je pre Junckera dôležité
Juncker na spoločnej tlačovej konferencii s predsedom vlády SR najskôr ubezpečil občanov Slovenska, že ich krajina zohráva v EÚ ústrednú úlohu.
Ocenil prácu slovenského eurokomisára Maroša Šefčoviča a prizval k sebe na pódium aj ministra financií SR Petra Kažimíra, s ktorým sa pozná už dlhé roky, hoci nie vo všetkom súhlasia.
“Obchodná vojna nie je nič dobré. Nepomohla by EÚ a ani Spojeným štátom
„
Šéf EK konštatoval, že zrejme dobrou správou pre Slovákov sú nové opatrenia v oblasti dvojakej kvality potravín, ktoré eurokomisia navrhla v stredu (11.4.), pričom Slovensko podľa jeho slov zohralo dôležitú úlohu pri riešení tejto otázky.
Juncker pripomenul, že hlavnou témou debát v EÚ je sedemročný rozpočet po roku 2020, kde vyjadril potrebu zachovania rovnakej úrovne kohéznej a poľnohospodárskej politiky.
Po brexite bude rozpočet EÚ výrazne nižší
Pellegrini Junckera informoval, že nová slovenská vláda nemení svoju pozíciu voči utečeneckým kvótam, ale Slovensko chce zohrávať konštruktívnu úlohu pri riešení migračnej krízy.

Premiér v mene Slovenska vyjadril podporu exekutíve EÚ pri riešení jej obchodných sporov s USA. Únia má do 1. mája dočasnú výnimku na clá pre vývoz ocele a hliníka a Pellegrini vyjadril nádej, že sa tento spor podarí urovnať.
"Obchodná vojna nie je nič dobré. Nepomohla by EÚ a ani Spojeným štátom," povedal.
Z hľadiska tvorby dlhodobého rozpočtu EÚ by slovenský premiér privítal, keby sa zrodila dohoda o jeho podobe ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu v máji 2019, aby tento návrh mohol schváliť už nový europarlament.

"Slovensko si uvedomuje, že po brexite rozpočet EÚ bude výrazne nižší. Ak ho chceme nahradiť, SR je pripravená zvýšiť svoj príspevok do rozpočtu na 1,1 alebo 1,2 percentá oproti súčasnému jednému percentu," vysvetlil Pellegrini.
Dodal, že ak dôjde ku kráteniu zdrojov v oblasti kohézie, Slovensko chce väčšiu flexibilitu pri hľadaní priorít, kam by tieto financie mali smerovať.
Stáť pri zrode dlhodobých vízií EÚ
Pellegrini na záver uviedol, že Slovensko chce byť pri vytváraní dlhodobých vízií a cieľov EÚ, lebo je ťažké hovoriť o vytváraní dlhodobých rozpočtov, keď nevieme, kde chce byť Únia v roku 2030, 2040 či 2050.
"Budem rád, ak okrem riešenia aktuálnych tém, ako je migrácia, spoločná obrana a výzvy, ktoré prichádzajú každý mesiac a ktoré nevieme predvídať, aby sme dali Únii jasnú víziu a cieľ, kde by sme Úniu ako silný kontinent chceli vidieť o desať, 15 alebo 20 rokov a tomu prispôsobovať diskusiu o tom, kam by mali smerovať peniaze z rozpočtu EÚ," povedal Pellegrini.
Návrh na iné riešenie migrácie
V otázke migrácie šéf slovenskej exekutívy prisľúbil, že Slovensko príde s vlastnými návrhmi.
„Slovensko nebude zastávať len obyčajný postoj "nechceme, odmietame povinné kvóty", čo je inak nemenná pozícia vlády SR, ale budeme hovoriť o tom, ako si predstavujeme inak prispieť, inou formou solidarity, inými nástrojmi. V tomto budeme konštruktívny a spoľahlivý partner,“ avizoval Pellegrini.
Zdôraznil, že v otázke reformy azylového systému, ktorá by mala byť do júna, budeme diskutovať o tom, ako by sme mohli prispieť do debaty a nebyť len tvrdým odporcom kvót. „To by nebolo fér,“ povedal.
Podľa Junckera je na Slovenskej vláde, ktorá rozhodne, čo by Slovensko mohlo spraviť lepšie ako doteraz. Verí, že do júna nájdu spôsob, ako vyjadriť solidaritu Slovenska. Pellegrini v debate o migrácii pripomenul doterajšie príspevky Slovenska - pomoc pre Rakúsko formou Gabčíkova, či peniaze, ktoré sme dali na fondy v Afrike.
Juncker verí slovenskej polícii
Juncker priznal, že témou bola aj vražda novinára Jána Kuciaka.
„Nie je na mne, aby som dával lekcie slovenským orgánom a radil im čo robiť,“ povedal šéf Komisie s tým, že má plnú dôveru v slovenské orgány a verí, že robia čo môžu. Juncker mal podľa svojich slov dobré vzťahy so slovenskými premiérmi aj ministrami financií.
„Slovensko nie je „niečo niekde v Európe,“ je to dôležitá krajina,“ uviedol šéf EK s tým, že chce, aby Slovensko naďalej zohrávalo konštruktívnu úlohu.