Neučia sa, dojčia. Longform o nedospelých rodičkách
Mala som dieťa v trinástich, bol to šok (reportáž o neplnoletých matkách) Čítajte Helena pôsobí drobno a krehko, nie je ťažké si ju predstaviť v školskej lavici a pri detských hrách. Hoci sa často usmieva, keď rozpráva, trasie sa, mädlí si ruky, občas sa jej zlomí hlas. Na otázku, či ešte verí chlapcom, mužom, odpovedá ticho „už nie“ a pozerá sa pritom do zeme.
Patrí k dievčatám, ktoré namiesto tričiek s Hello Kitty, platonických lások a školy riešia plienky, plačúce bábätká a trestné oznámenia. Sú často na základnej škole a mnohé už štúdium nedokončia. Pretože porodili a teraz sa musia starať o dieťa.
Hoci celkovo počet neplnoletých mamičiek za posledných 22 rokov na Slovensku mierne klesol, tých najmladších do štrnásť rokov pribúda. Najviac na východe, odkiaľ sú aj príbehy, ktorým je niekedy ťažké uveriť. Ele Rybárovej ich vyrozprávali dievčatá z Dobšinej, ktorá má v štatistikách osobité miesto.
Príbeh Lucie, ktorú donútili k svadbe
Keď v sedemnástich otehotnela, strašili ju, že bude chcieť vyhodiť dieťa z okna Čítajte To je koniec, otec ma zabije, myslela si, keď na strednej škole otehotnela. Chystala sa na univerzitu a deti ani manžela nechcela. K sobášu ju donútili aj vyhrážkami o adopcii
Ako jediná bola ochotná rozprávať pod svojím celým menom. Lucia Domanová z Pezinka má 25 rokov, jej syn Riško má osem. Nie, nepochádza z vylúčenej komunity a práve preto bolo jej skoré tehotenstvo pre jej okolie správou, ktorú trávili len veľmi ťažko.
Najprv celé dni plakala. „Macocha, otcova priateľka, ma strašila, že budem mať popôrodné depresie a budem chcieť vyhodiť dieťa z okna.“ K tomu vybavovanie svadby nasilu a dusná atmosféra doma. Ľahké to nemala ani potom.
Kde sa berie záhadná ľudská ingrediencia
Prečo má charizmu len pár vyvolených. Aká je tá vaša? Čítajte Prvý ju spomenul apoštol Pavol v roku 50 ako mimoriadny dar od Boha. Neskôr pojem oprášil nemecký sociológ Max Weber a na začiatku 20. storočia ňou nazýval „určitú kvalitu ľudskej osobnosti, na ktorej základe sa odlišuje od ostatných ľudí a je obdarený nadpozemskými schopnosťami. Človek obdarený týmito vlastnosťami je považovaný za vodcu.“
Dnes je charizma predmetom vedeckých výskumov, nutnou výbavou politikov, podnikateľov či umelcov a obchodným artiklom samozvaných školiteľov a motivačných lídrov.
Všetci rozoberajú tie isté otázky. Prečo je charizmatický len niekto? Čo charizmu vytvára? Dá sa o ňu prísť a čo robiť, keď ju niekto nemá, ale chce ju mať?
Rozhovor o vykastrovanom filme
Psychologička: Sex s olejom bol v Babe z ľadu zásadná vec, RTVS to nepochopila Čítajte Je rok 2018 a slovenským mediálnym priestorom otriasla správa, že RTVS si netrúfla odvysielať v celej verzii film Baba z ľadu, za ktorý Zuzana Kronerová získala Českého leva a vzápätí aj Slnko v sieti. Vystrihla z nej sexuálnu scénu, pri ktorej Kronerová použila olivový olej ako lubrikačný gél.
Psychologička Hana Ševčíková film videla celý na Českej televízii a rozhodnutiu slovenskej dramaturgie nerozumie.
Považuje to za kastráciu. Vysvetľuje, aké priaznivé účinky na nás mohla vystrihnutá scéna mať a čím nám, naopak, zásah televíznej dramaturgie uškodil a čo jej strach o nás odkrýva. "Televízia sa zachovala presne ako egoistickí synovia vo filme," hovorí.
Ako vznikal kultový Spalovač mrtvol
A teraz ťa, milá moja, zabijem. Spalovač mrtvol bol hororom i realitou zároveň Čítajte Karel Kopfrkingl sa na mŕtve telá pozeral s obdivom a láskou, pre neho boli mŕtve telá rovnako krásne ako živé. Rád ich svojim známym ukazoval, prechádzal od jednej rakvy k druhej a na zosnulých dolaďoval posledné detaily.
Vo vrecku mal vždy naporúdzi hrebeň, jemne im prešiel po vlasoch a vzápätí učesal aj seba.
Čím skôr duša vyletí do éteru, tým lepšie, hovoril. Čím skôr sa človek obráti na prach, tým skôr sa vyslobodí z tela a utrpenia, sľuboval. Chválil sa, že spopolnenie trvá len hodinu pätnásť minút, dokonca bol presvedčený, že raz sa nájde taká technológia, aby sa ľudské telá dali spaľovať hromadne aj oveľa rýchlejšie. Film Spalovač mrtvol bol pre režiséra Juraja Herza osudový. Je jeden z najlepších, aké vôbec kedy v českej a slovenskej kinematografii vznikli.
