BRATISLAVA. Minister vnútra Tomáš Drucker (nominant Smer-SD) mal okamžite po nástupe do funkcie odvolať policajného prezidenta Tibora Gašpara. V diskusnej relácii SRo Sobotné dialógy to uviedol poslanec SaS Alojz Baránik.
"Z toho, že to neurobil vidíme, že je nesvojprávny a že ministerstvo neriadi, iba ho zastrešuje. V skutočnosti to ministerstvo patrí niekomu inému, niekomu, kto je za touto vládou," povedal.
Oponent v diskusii, predseda poslaneckého klubu SNS v NR SR Tibor Bernaťák sa voči jeho slovám ostro ohradil.
"Som členom vládnej koalície, no za mnou nikto nie je, ja som absolútne svojprávny, takéto slová si vyprosujem," zdôraznil.
"To si môžete vyprosiť, ale nás to nezaujíma, taká je realita vyplývajúca z vašich výsledkov," povedal Baránik na margo vládnej koalície.
Obsadenie postu šéfa polície
Poslanci, členovia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR sa dostali do verbálnej konfrontácie pri debate o navrhovaných zmenách pri obsadzovaní postu policajného prezidenta.
Bernaťák priznal, že v návrhu má SNS "zopár otáznikov", o ktorých vedie diskusiu, týkajú sa napríklad dĺžky mandátu šéfa polície. "Skôr ako sedemročné obdobie by sme navrhovali model dva x štyri roky," uviedol Bernaťák.
Ďalšou otázkou do diskusie je spôsob možnosti odvolať policajného prezidenta. "Ak urobí vážnu chybu, mal by odísť," povedal s tým, že právo odvolať policajného prezidenta by mohla mať vláda.
"Ale to je ešte súčasťou debaty k návrhu vo vnútri SNS," priblížil. Podľa Baránika by mal mať minister možnosť odvolať policajného prezidenta, no s exaktným odôvodnením, pričom by toto odôvodnenie malo tvoriť základ pre možnú súdnu žalobu za neoprávnené odvolanie.
Morálna autorita a profesionál
Obaja sa zhodli, že kandidát by mal byť človek, považovaný za autoritu z morálneho i profesionálneho hľadiska. Baránik tvrdí že na policajnom prezidentovi by sa mala zhodnúť nielen vládna väčšina.
"Bol by to ideálny stav, keby prišlo k dohode medzi koalíciou a opozíciou, no vieme, aký je súčasný stav v parlamente, keď nás opozícia neustále kriminalizuje," reagoval Bernaťák.
Myslí si, že preveriť morálnu integritu i profesionalitu kandidáta bude bez problémov možné pri vypočúvaní pred brannobezpečnostným výborom parlamentu.
"Predpokladám, že členovia výboru z radov opozičných poslancov kandidáta rozoberú do šróbikov," povedal.
Inšpekcia
Venovali sa aj zmenám v prípade Inšpekcie Ministerstva vnútra SR. Koaličný poslanec nevidí problém, ak by inšpekcia naďalej fungovala v rámci rezortu vnútra, nemala by byť však priamo podriadená ministrovi vnútra či prezidentovi Policajného zboru.
"Šéf inšpekcie by mal mať do istej miery nezávislosť, minimálne od ministra vnútra, ktorý ho nebude môcť menovať či odvolávať, to by malo prejsť na iný orgán, napríklad na vládu," uviedol Bernaťák.
Podľa zástupcu najsilnejšej opozičnej strany by obdobne ako pri menovaní policajného prezidenta mala výberu predchádzať širšia verejná diskusia a zabezpečená dostatočná previerka kandidáta.
"Takisto aj v prípade šéfa inšpekcie musia byť jasne stanovené objektívne dôvody jeho odvolania, uviedol tímlíder SaS pre súdnictvo a spravodlivosť.
Voľby ústavných sudcov
Predstava, že sa pri voľbe sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR zhodne ústavná väčšina poslancov Národnej rady SR, je podľa Bernaťáka v súčasných pomeroch v parlamente absolútne nereálna.
"Neviem si predstaviť, že by sa v priebehu pár mesiacov Národná rada zhodla na 18 kandidátoch 90 hlasmi," povedal v sobotňajšej rozhlasovej diskusii RTVS Sobotné dialógy.
Tímlíder SaS pre súdnictvo a spravodlivosť Alojz Baránik si to naopak predstaviť vie. "Tie diskusie by neboli ľahké, ale je to možné," povedal. Nástojí však na tom, že sa musia sprísniť kritériá na kandidáta na ústavného sudcu. "Dnes sú v podstate nižšie ako kritériá na sudcu okresného súdu," poznamenal.
Podľa Bernaťáka je potrebné hľadať taký model, aby kandidátmi boli osoby, ktoré požívajú morálnu autoritu a ako právnici sú skutočne odborníci.
Súhlasí i s odporúčaním Benátskej komisie, aby pri verejnom vypočutí kandidátov na ústavných sudcov na ústavnoprávnom výbore parlamentu bol prítomný aj prezident, prípadne jeho zástupca a mohol klásť otázky.
"Toto si vieme predstaviť a toto aj chceme," povedal. Na otázku, či už teraz vidí relevantných kandidátov na sudcov ÚS povedal, že v SNS si počkajú na návrhy.
"Okrem poslancov, strán, vlády ich môžu navrhovať aj vedecké ustanovizne či profesijné združenia právnikov, sme zvedaví, aké mená prídu," povedal Bernaťák i v súvislosti s faktom, že sa vo februári 2019 na ÚS uvoľní deväť stoličiek z trinástich.
SaS by podľa Baránika výrazne zúžila okruh tých, ktorí majú právo navrhovať sudcov ÚS. "Dnes na to majú možnosť aj rôzne neznáme združenia, nikto nevie, kto za tým reálne stojí, to je práve spôsob, ako sa do procesu dostávajú nevhodné osoby," povedal Baránik.
Exekučná amnestia a drogy
Témami rozhlasovej diskusie bol aj projekt exekučnej amnestie a novej legislatívy v oblasti drog. Podľa Bernaťáka by amnestia nemala platiť v prípade tých, ktorí sa do problémov dostali vyslovene svojou vinou a nezodpovednosťou.
"Pre SNS je tiež zásadné prijať opatrenia, aby ten, kto bude raz oddlžený, sa o týždeň-dva opäť neocitol v rovnakom probléme," zdôraznil.
Baránik deklaroval, že SaS by sa pri exekučnej amnestii zasadzovala o to, že veriteľ, ktorý znovu požičiava tomu, kto bol uverejnený v registri problematických dlžníkov, nebude mať v prípade exekúcie nárok na príslušenstvo, len na istinu.
V prípade znovuotvorenia otázky dekriminalizácie drog si Bernaťák počká, či, resp. s čím príde nový minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd).
"Nechceme však, aby nastala situácia, že sa odstráni psychologická hranica a človek si povedal, že ak ho aj chytia, tak to vybaví 150-eurovou pokutou," upozornil. Baránik tlmočil nemenné stanovisko liberálov. "Sme za dekriminalizáciu marihuany, na tom sa nič nemení," zdôraznil.
