BRATISLAVA. Úrad špeciálnej prokuratúry odmieta niektoré informácie, ktoré sa objavili vo výročnej správe ministerstva zahraničných vecí USA o stave ľudských práv vo svete za rok 2017.
Predmetná správa podľa hovorkyne úradu Jany Tökölyovej opakovane čerpala z dezinformácií a niektoré publikované údaje tak nie sú pravdivé.
Údaje majú byť nepravdivé
Hovorkyňa poukazuje napríklad na to, že korupčných prípadov, resp. káuz v danom období nebolo 61, ako sa uvádza v správe, ale 14.
"To je približne pätina. Prevažná väčšina 47 vecí sa netýkala korupcie ale ostatných trestných činov patriacich do pôsobnosti Úradu špeciálnej prokuratúry," skonštatovala Tökölyová. Malo ísť napríklad o porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku či daňové trestné činy.
Nepravdivé majú byť taktiež údaje o počte vznesených obvinení. V správe sa tejto súvislosti píše, že špeciálny prokurátor Dušan Kováčik za osem rokov nevzniesol obvinenia ani v jednej zo 61 korupčných káuz, ktoré dozoroval.
Úrad špeciálnej prokuratúry v reakcii na to však uvádza, že obvinenia boli policajným vyšetrovateľom vznesené. A to v 16 prípadoch a voči viacerým osobám.
"Navyše chceme uviesť, že podľa platnej právnej úpravy v Slovenskej republike je možné podanie obžaloby iba v trestných veciach, v ktorých bolo vznesené obvinenie, ale predovšetkým tento spôsob ukončenia prípravného konania závisí od zabezpečenia dôkazov na rozhodnutie, či je možné podať obžalobu, alebo má byť vec ukončená iným zákonným spôsobom," podotkla Tökölyová s tým, že tieto skutočnosti vysvetlil špeciálny prokurátor Dušan Kováčik na tlačovej besede generálneho prokurátora už v marci 2017.
Korupcia či diskriminácia Rómov
Výročná správa ministerstva zahraničných vecí USA o stave ľudských práv vo svete za rok 2017 bola zverejnená koncom minulého týždňa.
Vyplýva z nej, že korupcia či diskriminácia Rómov sú niektoré z hlavných problémov Slovenskej republiky v oblasti dodržiavania ľudských práv.
Autori správy poukazujú okrem iného na nedostatočné trestanie slovenských verejných činiteľov zapletených do korupcie. Príslušná legislatíva existuje, avšak nie vždy sa efektívne uplatňuje.
Dôveru slovenskej verejnosti v justičné orgány podľa správy vo všeobecnosti oslabujú podozrenia z korupcie, neefektívnosť a nedostatky v oblasti integrity a zodpovednosti.
Problémom zostávajú aj prieťahy v súdnych konaniach a s nimi spojená nepredvídateľnosť súdnych rozhodnutí. Objavujú sa tiež podozrenia z ovplyvňovania činnosti súdov súkromnými osobami s prepojeniami na justičné orgány.
