Slovensko sa po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej prepadlo v rebríčku slobody tlače o desať priečok na 27. miesto. Prekvapil vás ten prepad alebo ste vzhľadom na tieto udalosti čakali ešte väčší?
„Priznám sa, že som čakal väčší pokles. Aj preto, že Malta (zavraždili tam investigatívnu reportérku Daphne Caruanovú Galiziovu, pozn. red.) sa prepadla až na 65. miesto. Neviem, či je to tým, že na Maltu ako staršiu krajinu Európskej únie je namierená väčšia pozornosť západných médií.“
Na Slovensku ste pôsobili ako stály spravodajca Českého rozhlasu, poznáte tunajšie novinárske prostredie. Ako ste reagovali, keď ste sa dozvedeli o vražde?
Ľubomír Smatana
- Je reportérom Rádiožurnálu v Českom rozhlase. Narodil sa na Slovensku a v rokoch 2006 až 2010 tu pôsobil ako stály spravodajca Českého rozhlasu. Po odchode napísal knihu Jánošíci s těžkou hlavou.
„Najprv som tomu neveril a myslel som, že vražda vôbec nesúvisí s jeho prácou.
Nenapadlo by mi, že niečo také je na Slovensku možné. Neskôr som sa ocitol trochu v depresii.
Vyhrážky novinárom áno, ale vražda? V poslednom čase vnímam trend, že novinári sa stávajú čím ďalej tým viac terčom nielen politikov a biznismenov, ale aj normálnej populácie.
Ľudia sú k novinárom nedôverčiví, keď s niekým hovoríte, oveľa viac vám nadávajú, nechcú odpovedať s tým, že aj tak si napíšete, čo chcete. Cítim výrazne väčší tlak na novinárov v zmysle, že sme mnohokrát akoby na obtiaž.“
Akú úlohu v tomto trende zohráva aj znevažovanie novinárov politikmi?
„Je úplne jednoznačné, že politici sa o novinároch vyjadrujú čoraz horšie. Atmosféra im nepraje.
Sloboda tlače sa po vražde Kuciaka zhoršila, Slovensko sa prepadlo o desať priečok Čítajte Neviem, do akej miery majú na nedôvere k novinárom zásluhu aj rôzne pseudospravodajské portály, kde si každý môže povedať, čo chce, a mnohí ľudia možno nemajú natoľko vyvinutý duševný aparát, aby dokázali zhodnotiť, čo je nezmysel a čo nie.
Potom vyzeráme, že s tými šialencami, čo píšu na pseudoportály, sme v jednom vreci.“
Na Slovensku ste pôsobili v rokoch 2006 až 2010. Aká atmosféra bola vtedy v novinárskej brandži?
