Victor Peeters je presný opak mladých ľudí, ktorí chodia do zahraničia za zárobkom alebo štúdiom.
V dvadsať jeden rokoch odišiel z krajiny, kde je tretia najvyššia priemerná mzda v Európskej únii a takmer päťkrát vyššia ako na Slovensku. Do mesta, kde cyklistické pruhy nielenže takmer neexistujú, ale aj na tých zopár, ktoré sú, parkujú autá.
Do mesta, ktoré si jeho kamaráti dodnes mýlia s akýmkoľvek hlavným mestom východnej Európy začínajúcim sa na B. Ako sa máš v Belehrade? Alebo v Bukurešti? Či kde si to, v Budapešti?
Ani on veľa o Bratislave a Slovensku nevedel.
„Ako idiot zo západnej Európy som si myslel, že mi stačilo navštíviť Srbsko a už viem, ako to funguje v celej východnej Európe. Nakoniec som si uvedomil, že Bratislava je iba hodinu od Viedne a možno to nie je až taká východná Európa,“ priznáva Peeters.
Osudný konkurz
“V Amsterdame sú všetci takí zaneprázdnení, že akékoľvek stretnutie kamarátov si treba plánovať aspoň dva týždne dopredu.
„
Prvýkrát tu bol v roku 2014. So štyrmi kamarátmi sadli do auta a vybrali sa na Slovensko. Holanďania.
Z Amsterdamu do Bratislavy išli viac ako pol dňa. Štrnásť hodín. Nemierili na výlet, ale na konkurz vo folklórnom súbore. V Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve. V meste vydržali ledva deň a ďalších štrnásť hodín cestovali späť. Nakoniec nie zbytočne.
„Povedal som si, že by to bola dobrá skúsenosť. Vtedy som ešte študoval a myslel som si, že ma pravdepodobne nezoberú. Chcel som to iba vyskúšať,“ opisuje začiatok svojho príbehu Victor Peeters.
