Je ťažké o nej hovoriť a nájsť správne slová, aby druhí pochopili tú strašnú trýzeň. Tisíce rokov trpeli ľudia stavmi, na ktoré neexistovali lieky ani postupy, ktoré by ich zmierňovali.
Aby sa zbavili aspoň kúska ťarchy, svoju bolesť prenášali do slov, legiend a príbehov. Sú nimi pretkané Biblia, antická literatúra, diela klasikov i intímne zápisky spisovateľov.
Jeden taký príbeh stojí hneď na počiatku ľudského pokolenia.
Trest za prvotný hriech
Keď Adam a Eva porušili božský príkaz, museli opustiť raj a nájsť si miesto v nedokonalom svete, kde sa museli vyrovnať s telesným aj duševným súžením.
Ako povedal Boh žene „rozmnožím tvoje trápenie v tehotenstve, v bolestiach budeš rodiť deti“. A mužovi zas „nech je pre teba prekliata pôda. S námahou sa z nej budeš živiť po všetky dni svojho života“.
Bolesť pritom nestíha len tých, ktorí spáchali nejaký hriech, ale aj tých Bohu najvernejších.
Tak to bolo aj v príbehu Jóba. Prišiel o deti, bohatstvo, zdravie, úrodu, dobytok aj o náklonnosť svojej ženy a priateľov, ktorí boli presvedčení, že spáchal hrozný hriech, keď ho stihli toľké príkoria.
Hoci Jób zostáva verný Bohu, autenticky prežíva svoje muky.
„Ja vzlykať musím, keď sa pozriem na chlieb; ako voda plynie moje utrpenie. Ja nemám pokoja ani istoty; ni odpočinku, iba súženie... (...) Keď líham, vzdychám: Kedyže už vstanem? Keď vstávam, zasa: Kedy zotmie sa? a do súmraku iba zmietam sa. Telo mi šatia červíky a chrasty a koža puká, rozpadáva sa.“
Boh svojho verného služobníka nakoniec od trápenia oslobodí, no Jób sa príčinu svojich múk nikdy nedozvie. I tak je však šťastný, lebo sa dostal bližšie k stvoriteľovi.
Mučivá antická dráma
Bolesť nájdeme aj v najstarších dielach klasickej literatúry, opisuje ju už slávny starogrécky dramatik Sofokles. V trafédii Filoktétes píše o tesálskom kráľovi, ktorý bol skvelým lukostrelcom.
