BRATISLAVA. Pre podvečerné zápchy v pracovný deň meškali na snem Smeru v účelovom zariadení Národnej rady v Častej-Papierničke viacerí delegáti. Samotný predseda Smeru Robert Fico dorazil niekoľko minút po piatej, keď sa mal snem už začať. Okolo novinárov prebehol bez slova a o chvíľu už rečnil pred vyše stovkou straníkov.
Po prepade preferencií z 26 na 20 percent či nedôvere veľkej časti ľudí, ktorí niekoľko týždňov protestovali proti politike strany na námestiach, však v prejave nepripustil závažnejšie chyby Smeru. Podobne ako po vražde novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej útočil na prezidenta Andreja Kisku, opozíciu, ale aj na médiá.
Záhady pracovného snemu Čítajte „Strana Smer nie je na jedno použitie, prekonali sme mnoho krízových situácií a vždy sme sa vrátili naspäť,“ povedal Fico. Opozícii odkázal, aby konečne vyhrala demokratické voľby, prezidentovi vyčítal, že bol po vražde týždeň na lyžovačke a médiá kritizoval za to, čo píšu o kauzách.
„Píšete o tom, že milión ľudí chodí vlakmi zadarmo?“ pýtal sa Fico s tým, že za písaním o kauzách vidí snahu médií prekrývať úspešné opatrenia vlády.
Problém nevidí ani v tom, že Slovensko sa v rebríčku slobody tlače prepadlo po vražde o desať priečok na 27. miesto. Organizácia Reportéri bez hraníc, ktorý ho zverejnila, v správe spomína aj nepriateľské prostredie, keď politici útočia na novinárov. „Stále sme najlepší vo V4,“ povedal bývalý premiér.
V úvode jeho prejavu prichádzali do sály oneskorení delegáti. Meškal napríklad Ľubomír Vážny či Ľuboš Blaha, ktorý nie je členom Smeru, no na snemoch sa pravidelne zúčastňuje.
S Pellegrinim si mimoriadne rozumie
Prvýkrát moderoval snem podpredseda Richard Raši. Úlohu moderátora snemov mal v minulosti bývalý predseda parlamentu Pavol Paška, ktorý nedávno zomrel na infarkt. Po tom, čo jeho pozícia po CT-kauze začala slabnúť, moderátorskú úlohu si vyskúšal aj súčasný premiér Peter Pellegrini.
Fico vo verejnej časti prejavu viackrát spomenul aj situáciu, že predsedom Smeru a premiérom sú dvaja ľudia. Tvrdil, že v minulosti v strane viackrát otvoril tému, aby sa tieto posty od seba oddelili, pretože premiér a zároveň predseda sa nemôže dostatočne venovať straníckej práci.
Pellegriniho označil za priateľa, s ktorým si „mimoriadne dobre“ rozumie. Fico povedal, že ako predseda sa bude môcť naplno venovať strane, stretávať sa s členmi a voličmi. „Musíme prispôsobiť štruktúry Smeru na novú kvalitu politickej situácie, ako aj na to, že budeme fungovať v tandeme predseda strany a predseda vlády,“ povedal.
Verejnú časť príhovoru zakončil tým, že v Smere sa nedajú zastrašiť a budú presadzovať sociálne videnie. „Nikam neodchádzame, my všetci, čo sme tu,“ povedal Fico.
Ukázal sa aj Flašík
Na sneme sa opäť ukázal aj Fedor Flašík, ktorý kedysi robil kampane HZDS aj Smeru. Na stranícke zrazy roky nechodil, no prvýkrát sa na ňom ako zakladajúci člen Smeru objavil vlani v decembri v Martine.
Medzi delegátmi sedela aj jeho exmanželka, europoslankyňa Monika Beňová, ktorá bola k Smeru po kauze Bašternák kritická, no neskôr sa bývalého ministra vnútra Roberta Kaliňáka začala zastávať. Tvrdila, že po spoločnom rozhovore jej všetko vysvetlil a nevidela dôvod na jeho odstúpenie.
V neverejnej časti snemu delegáti hlasovali o nových stanovách. Užšie vedenie, kde patrí Fico a podpredsedovia strany sa zruší a bude rozhodovať len predsedníctvo, no výrazne okresané.
Maďarič má problém
Maďarič: Ak by sa stanovy Smeru menili spôsobom, o akom tuším, zvažoval by som odchod Čítajte Bývalý minister vnútra Robert Kaliňák pred príchodom na snem povedal, že so zmenou nemá problém nikto okrem bývalého ministra kultúry a poslanca Smeru Mareka Maďariča. Ten sa na sneme neukázal.
Predsedníctvo Smeru malo doteraz 35 členov. O zásadných veciach rozhodoval Fico spolu s podpredsedami a predsedníctvo návrhy odobrovalo.
Nové predsedníctvo má menej členov, spolu 15. Členmi sú predseda Robert Fico, podpredsedovia Robert Kaliňák, Juraj Blanár, Peter Pellegrini, Peter Kažimír, Peter Žiga , Richard Raši a generálny manažér Viktor Stromček. Strana k nim zvolila aj ďalších siedmich nových členov. Sú nimi Jaroslav Baška, Martin Glváč, Ladislav Kamenický, Ľubomír Petrák, Denisa Saková, Marián Saloň a Miroslav Číž.
Okresanie počtu ľudí, ktorí budú môcť rozhodovať, vníma politológ Grigorij Mesežnikov ako "prejav oligarchizácie". "Bude rozhodovať menší počet ľudí, čím sa zúži priestor na iné názory," hovorí.
