BRATISLAVA. Do roku 2035 sa očakáva nárast pôrodnosti i strednej dĺžky života.
Píše sa to v publikácii Perspektívy, riziká a výzvy demografického vývoja najväčších miest Slovenska z dielne Katedry humánnej geografie a demografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Výskumného demografického centra. Ide o Bratislavu, Košice, Prešov, Žilinu, Nitru, Banskú Bystricu, Trnavu, Trenčín, Martin, Poprad a Prievidzu.
“Je celoslovenským trendom, že čoraz viac detí sa rodí nezosobášeným rodičom. Martin a Prievidza majú dokonca najvyšší podiel narodených detí mimo manželstva.
„
Ako informovala Lenka Miller z Oddelenia vzťahov s verejnosťou Univerzity Komenského, publikácia sa zaoberá otázkami, prečo sa mestá rýchlo menia, ako sa menia, ako budú vyzerať o 25 až 30 rokov, aké sú imigračné a emigračné predpoklady či čo je možné s demografickým vývojom urobiť.
Podľa demografa Branislava Blehu ani v jednom meste nedosahuje plodnosť dve deti na jednu ženu, čo sa považuje za tzv. záchovnú hodnotu pre veľkosť populácie, ak sa neberie do úvahy migrácia.
Aktuálne iba v Bratislave je plodnosť vyššia ako na celom Slovensku, v ostatných mestách je v zásade rovnaká alebo nižšia ako celoslovenská hodnota.
Vek rodičov od roku 1989 prudko vzrástol
Rodičmi sa vo viac ako polovici prípadov vo všetkých mestách stávajú ľudia vo veku 30 a viac rokov. Len v pätine prípadov sú rodičia mladší ako 25 rokov. Vek rodičov od roku 1989 prudko vzrástol.
Demografi predpokladajú nárast plodnosti, avšak úroveň nedosiahne hodnotu dve deti na jednu ženu, budú sa pohybovať okolo 1,6 až 1,8 dieťaťa. Hoci odborníci očakávajú nárast plodnosti, počet narodených detí bude klesať, pretože žien vo veku 15 až 49 rokov bude menej.
Výskumníci sa zamerali aj na oblasť manželských zväzkov.
„Je celoslovenským trendom, že čoraz viac detí sa rodí nezosobášeným rodičom. Martin a Prievidza majú dokonca najvyšší podiel narodených detí mimo manželstva,“ povedal vedúci Výskumného demografického centra Branislav Šprocha a dodal, že v najväčších mestách nastal prudký pokles sobášnosti a ich obyvatelia sa sobášia neskôr ako v menších mestách.
Na druhej strane je prekvapujúce, že kým pred 20 alebo aj 10 rokmi sa manželské páry vo veľkých mestách rozvádzali viac, v súčasnosti je táto hodnota podobná ako v ostatných mestách.
Priemerný vek do roku 2035 narastie
Obyvatelia najväčších miest žijú výrazne dlhšie ako pred 25 rokmi. Vo všetkých jedenástich mestách žijú obyvatelia dlhšie, ako je slovenský priemer. Najväčšiu mieru na náraste strednej dĺžky života má zníženie úmrtnosti ľudí vo veku 60 až 79 rokov. Prevažuje však prirodzený úbytok.
V sledovaných mestách odborníci očakávajú ďalšie zlepšovanie úmrtnostných pomerov u mužov i žien. Z hľadiska úrovne úmrtnosti zostanú pod celoslovenským priemerom. Počet obyvateľov sa napriek tomu v mestách, s výnimkou Bratislavy, bude znižovať.
Priemerný vek do roku 2035 narastie o tri až šesť rokov. Zvýši sa zastúpenie seniorov nad 65 rokov, a to o jednu pätinu, v prípade Prievidze až o dve tretiny.
