Barbora Berezňáková začala pracovať na dokumente Skutok sa nestal o únose Michala Kováča mladšieho v čase, keď sa spoločnosť témou už príliš nezaoberala.
Potom sledovala, ako sa situácia zmenila po smrti bývalého prezidenta Michala Kováča. Všíma si aj paralely so smrťou novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Slovensko si podľa nej nevyriešilo problémy z 90. rokov a teraz ľuďom prerástli cez hlavu.
Ako ste sa dostali k natáčaniu filmu o únose Michala Kováča ml. a smrti Róberta Remiáša?
Vražda Remiáša
- Od smrti Róberta Remiáša uplynulo v nedeľu 22 rokov, no vinníci stále nie sú potrestaní.
- Remiáša 29. apríla 1996 zabila výbušnina v jeho aute. Bol spojkou korunného svedka únosu Michala Kováča ml., ktorý sa po únose schovával v zahraničí.
- Vyšetrovanie smrti polícia obnovila v roku 2016.
- Pred rokom Slovensko zrušilo aj Mečiarove amnestie pre páchateľov únosu. Napriek tomu sa stále nezačal súd s niekdajším šéfom SIS Ivanom Lexom. Je obžalovaný, že únos riadil, a podozrivý, že objednal aj vraždu.
„Trochu náhodou. Ako dieťa som bývala vo Svätom Jure, kde sa odohral Kováčov únos. Mala som osem rokov, veľmi som tomu nerozumela, ale zostalo mi to v hlave ako niečo zvláštne.
Pred niekoľkými rokmi som žila v USA a paradoxne som práve tam začala viac rozmýšľať o domove, o Slovensku.
Čítala som jeden starý text z denníka SME k tejto kauze, spomenula som si na ten únos a úplne z takej obyčajnej zvedavosti som hľadala informácie ďalej. Vtedy som nenašla veľa ďalších článkov, pretože pred niekoľkými rokmi sa ešte o únose nepísalo tak ako dnes.
Začala som sa stretávať s ľuďmi, ktorí mali k týmto udalostiam blízko. Najdramatickejšou postavou sa mi zdal práve svedok únosu Oskar Fegyveres. Mala som naňho nejaké čísla, ale žiadne nefungovalo.
Až raz mi zavolal on sám. Stretli sme sa a všetko mi vyrozprával. Bolo to veľmi silné, začala som s ním nakrúcať rôzne situácie, dostávať sa hlbšie do témy a postupne sa z toho stáva film.“
O čom film bude?
„Ja sa na tú kauzu pozerám predovšetkým ako na príbeh. Nechcela som robiť faktografický investigatívny dokument. Skôr ma zaujímali osudy ľudí, ktorí pri týchto udalostiach boli, sledovať, aký život vedú a ako ich to ovplyvnilo.
Je to vlastne dosť absurdný príbeh, ktorý vykresľuje širšie našu spoločnosť, reflektuje to, čo sa dialo v postsocialistických krajinách po roku 1989.“
Ako tí ľudia na vás reagovali?
