BRATISLAVA. Je dôležité, aby si spoločnosť uvedomila, že kritické médiá často ostávajú jedinou a poslednou kontrolou mocných, a takýto druh kontroly môžu vykonávať len slobodné médiá s novinármi bez autocenzúry, bez ohľadu na to, či sú súkromné, alebo verejnoprávne.
V predvečer Svetového dňa slobody tlače to konštatovala členka Výkonného výboru Medzinárodného tlačového inštitútu (The International Press Institute, IPI) Beata Balogová.
Verejnoprávnosť RTVS je ohrozená
Pri príležitosti nadchádzajúceho Svetového dňa slobody tlače, ktorý si svet pripomína 3. mája, upozornila na „mimoriadne znepokojivý vývoj v RTVS - prepúšťanie dlhoročných spolupracovníkov, zbavovanie sa kritikov, zdroje, za ktoré by sa seriózne médiá hanbili, manažment znevažujúci vlastných kolegov“.

Tieto kroky podľa slov poprednej predstaviteľky Medzinárodného tlačového inštitútu a zároveň šéfredaktorky denníka SME „naznačujú, že verejnoprávnosť inštitúcie je ohrozená a že sa skôr posúva smerom k štátnej televízii, kde sa presadzuje politická predstava vládnucej skupiny. Varovaním je osud verejnoprávnych médií v Maďarsku, ktoré sa zmenili na PR agentúru a predĺženú ruku úradu vlády“.
Balogová zároveň pripomína pád Slovenska o desať miest v rebríčku slobody médií vo svete organizácie Reportéri bez hraníc (Reporters sans frontiéres - RSF).
Rebríček hodnotiaci slobodu médií v 180 krajinách sveta v roku 2018 zverejnili Reportéri bez hraníc v stredu 25. apríla. Slovensko si v ňom oproti predošlým rebríčkom z rokov 2016 a 2017 pohoršilo.
Ak sme vlani boli na 17. mieste a predvlani na 12. mieste, v aktuálnom rebríčku sme v slobode tlače na 27. pozícii. Reportéri bez hraníc poukázali aj na situáciu vo verejnoprávnom Rozhlase a televízii Slovenska.
“Útoky, ktorými sa snažia politici novinársku kritiku oslabiť, dávajú mnohým ďalším licenciu na prejav nenávisti voči nim.
„
„RTVS, ktorý sa v posledných rokoch stal symbolom novinárskej integrity, je taktiež v ohrození. Jeho generálny riaditeľ zrušil jediný investigatívny televízny program (Reportéri, pozn. red.) po tom, čo priniesol kritiku jednej zo strán vládnej koalície, na ktorú je napojený,“ napísali v komentári o Slovensku Reportéri bez hraníc.
„Organizácia Reportéri bez hraníc poukázala i na narastajúcu tendenciu agresivity a verbálnych útokov na novinárov a varovala, že je to jedno z najzávažnejších ohrození demokracie. Takéto útoky, ktorými sa snažia politici novinársku kritiku oslabiť, dávajú mnohým ďalším licenciu na prejav nenávisti voči nim,“ zdôraznila Balogová.
Slovné útoky politikov na novinárov
Dodala, že k nepriateľskej atmosfére voči novinárom na Slovensku „prispieva každá tlačová konferencia, na ktorej politik označuje médiá ako nepriateľov národa“.
Pritom za posledné roky sa na Slovensku takéto verbálne útoky verejných činiteľov na novinárov zintenzívnili, pripomenula Balogová a dodala, že „nie je možné oddeliť vraždu Jána Kuciaka od celkovej atmosféry v spoločnosti, ktorú politici spoluvytvárali“.

Pokles Slovenska v rebríčku RSF o desať miest podľa Balogovej jasne naznačuje, že vražda prepisuje správu o slobode médií v našej krajine.
V roku 1991 vyhlásila Organizácia Spojených národov pre vzdelanie, vedu a kultúru UNESCO 3. máj za Svetový deň slobody tlače. Valné zhromaždenie OSN o ďalšie dva roky schválilo tento dátum ako deň, keď sa majú pripomínať základné princípy slobody tlače.
Dve storočia pred vyhlásením dňa slobody tlače v roku 1791 začalo v Spojených štátoch amerických platiť prvých 10 dodatkov k Ústave USA.
Ide o garancie základných práv a slobôd, nazývané aj Listina práv USA (Bill of Rights), ktoré medzi iným garantujú ochranu slobody vierovyznania, slobody slova a tlače, petičné právo, právo pokojne sa zhromažďovať, právo držať a nosiť zbraň, ochranu osobného vlastníctva a ďalšie.