Jete, koľko sa do vás zmestí, no platíte vždy rovnako, či už je to desať rezňov, alebo len jeden. Táto tradícia by mala podľa intuície spoľahlivo doviesť reštaurácie k bankrotu, no nie je to tak.
Prvá inšpirácia k stravovaniu formou nekonečného bufetu „all you can eat“ (v preklade jedz, koľko vládzeš) prišla zo severu. Vo Švédsku to bol smörgåsbord, predjedlá, z ktorých si každý mohol nabrať, koľko chcel.
V preklade „stôl s chlebom a maslom“ neobsahoval len studené pokrmy ako pečivo, maslo či nakladané heringy, no aj teplé jedlá či dezerty.
Ľubovoľným množstvom sa za pevne stanovenú cenu mohli občerstviť návštevníci v hotelových reštauráciách či cestujúci na železničných staniciach.
Hladní nadšenci hazardu
Prvé významnejšie lastovičky za oceánom sa objavili v 30. rokoch minulého storočia. Dôvodom bola recesia, keď ceny potravín výrazne klesli.
Niektoré podniky v Spojených štátoch vtedy ponúkali zákazníkom ľubovoľné množstvo jedál za stanovenú cenu 50 alebo 60 centov, píše sa na špecializovanom blogu Restaurant-ing through history. „Časť ľudí akoby sa zbláznila, jedli, koľko sa do nich zmestilo, ale väčšina nezjedla viac než obvykle. Ak si v niečom mimoriadne dopriali, boli to dezerty.“
