Prečo sa zamietla pod koberec kauza Bonano, škandalózna narodeninová oslava sudcov, ako dlho bude trvať, kým sa takýchto afér zbavíme, a prečo nevedia niektorí sudcovia „buchnúť po stole“, keď ide o správnu vec, vysvetľuje politológ SAMUEL SPÁČ. Spolu s kolegami sa posledné štyri roky venoval výskumu súdneho systému na Slovensku a svoje zistenia vydali nedávno v knihe Nedotknuteľní? Politika sudcovských kariér na Slovensku v r. 1993 – 2015.
Pôvodne sa váš výskumný projekt volal Kto nás súdi? Politika sudcovských kariér na Slovensku. Kto teda nás súdi?
Prvý dôležitý poznatok, ktorý sme zistili, je, že nás súdia prevažne ženy. Až dve tretiny sudcovského zboru sú ženy. Druhý závažný poznatok je, že nás súdia ľudia, ktorí v prevažnej miere nemajú skúsenosť s prácou v inom prostredí.
Väčšina sudcov do súdneho systému vstupuje v mladom veku, väčšinou hneď po vysokej škole, kedysi cez pozície justičných čakateľov, v súčasnosti vyšších súdnych úradníkov. V systéme teda žijú počas celého svojho profesionálneho života, až kým neodídu do dôchodku.
Súdi nás teda akási skupina veľmi úzko vyprofilovaných úradníkov. A je to veľmi uzavretá skupina úradníkov. Keďže v systéme pôsobia celý život, majú motiváciu usilovať sa o čo najväčšie výhody pri čo najmenšej miere zúčtovateľnosti.
Čím to je, že máme tak veľa sudkýň? Je to niečo špecifické pre Slovensko?
Povedal by som, že je to špecifické pre všetky postkomunistické krajiny a tiež pre tie európske krajiny, ktoré majú byrokratický typ sudcovských kariér. Neplatí to pre tie krajiny, kde do sudcovského stavu vstupujú ľudia, ktorí už majú za sebou profesionálne úspechy v inom právnickom povolaní, ako je to napríklad v USA či vo Veľkej Británii. Neplatí to tiež tam, kde patrí sudcovské povolanie k veľmi prestížnym.
Nie celkom zatiaľ rozumieme tomu mechanizmu, prečo u nás pre mužov sudcovské povolanie nie je vnímané ako prestížne. Možno pre mužov nie je dosť atraktívne obdobie „čakania“. Ako som spomínal, do súdneho systému väčšina právnikov vstupuje hneď po škole, ale sudcom sa človek môže stať až od 30 rokov, čiže reálne treba päť – šesť rokov robiť pomerne úradnícku administratívnu prácu za malý plat.
Ženy to berú inak?
Sú ochotnejšie obetovať tých päť – šesť rokov pre sľubnú perspektívu. Navyše, v porovnaní s prácou advokáta má kariéra v súdnictve výhodu z pohľadu rovnováhy medzi pracovným a rodinným životom.
Súdni úradníci pracujú v zásade od siedmej do tretej, a neskôr, po vymenovaní, sú si sudkyne a sudcovia, obzvlášť na nižších inštanciách, v princípe pánmi svojho času. Súdnictvo je teda jednou z mála oblastí, kde môžu mať na Slovensku ženy aj kariéru, aj priestor na rodinu, a to všetko za relatívne vysokého ohodnotenia a finančnej istoty.
Prejavuje nejako táto feminizácia?
Zistili sme, že ženy oveľa menej riešia trestné veci. Tam dominujú muži. Na druhej strane je pomerne málo sudcov mužov, ktorí sa venujú rodinnej agende, teda táto oblasť je u nás doménou žien. Čo spôsobuje veci, ktoré by si zaslúžili ďalšie skúmanie - napríklad či sa to neprejavuje pri rozhodovaní v otázke rozvodov, alebo starostlivosti o deti, ak tejto oblasti dominujú ženy – často matky.
Majú sudcovia u nás dostatočné platy?
