„Ak hladíš leva, niekedy si ho tým skrotíš, ale telo, čím viac mu dopraješ, tým divokejším zvieraťom sa stáva,“ zamýšľal sa už v 6. storočí svätý Ján Klimak, keď jeho myseľ lačnila po vysvetlení, prečo sú ľudia pahltní.
O nestriedmosti hovoril ako o pokrytectve žalúdka, ktorý, aj keď je plný, stále sa sťažuje, že má málo a potrebuje sa nasýtiť. Vyzýval preto ovládnuť nestriedmosť skôr, než ona ovládne nás. Kde sa však vzala všetka tá pažravosť?

Obžerstvo nemá za sebou biblický príbeh, ktorý by na niekoho ukázal prstom. V Biblii sa píše jedine o tom, že ak sa niekto dopúšťa vážnych hriechov, nebude zachránený.
Medzi sedem smrteľných hriechov zaradil obžerstvo až pápež Gregor I. Veľký, ktorý sa inšpiroval zoznamom ôsmich nerestí od mnícha Evagria Pontského.
Gregor I. Veľký určil päť možností, ako svojou nestriedmosťou zhrešiť a dostať sa do spovednice.