Tri úvodné pojednania o tele, duši, srdci a témach, ktoré už netreba riešiť pošepky. Ak ste ich nezachytili v pravidelnej prílohe denníka SME Sex a vzťahy, prinášame vám súhrn toho najlepšieho, čo sa zrodilo na v období, kedy sa prebúdza nielen biologická žiadostivosť, ale život sám. Pretože nebyť sexu, nebyť lásky, neboli by sme ani my.
Január: Sexy umelecké dielko

Charlotte Gainsbourg privrela oči a z úst sa jej vydral tlmený povzdych, Shia LaBeouf ani nezahasil gigaretu, tvár Connie Nielsen je zaliata slasťou, Stellan Skarsgård akoby víťazil nad silou mocnejšou než je on sám, Jamie Bell dobrovoľne trpí, Stacy Martin sa prepadáva do iných domenzií, Christian Slater je sústredený na jediný ostrý bod, pohľad Umy Thurman mieri kamsi ďaleko za túto galaxiu a Willem Dafoe je záhada sama osebe.
Ich výrazy sú také iné, a predsa majú niečo spoločné. Sú to výrazy, ktoré majú ukazovať stav ich najvyššej blaženosti. Režisér Lars von Trier, večný provokatér, ktorému sú žánrové mantinely úzke, na nich postavil jednu časť pompéznej kampane, ktorá sprevádzala v roku 2013 príchod jeho filmu Nymfomanka.
Bola to udalosť, na ktorú sa do kina hrnuli aj tí, ktorí uznávajú len papučovú kultúru. Všetci boli zvedaví na slávny „pornofilm“, pretože menší škandál vyvolal už prvý plagát, ktorí producenti ukázali pár mesiacov pred premiérou.
Na ňom dvoma prostými linkami ilustrovali to, že vo filme je hlavnou hrdinkou žena, ktorá seba samu označila za nymfomanku.

Hollywood Reporter citoval dizajnérov kampane: intimitu a obscénnosť filmu vraj nechali vykryštalizovať do veľmi jednoduchej a čistej formy. „Nymphomaniac je sexy umelecké dielko a vďaka tejto forme plagátu si to môžu diváci hneď predstaviť.“

Nymfomanka však nakoniec dostala celú sériu plagátov. Na všetkých sú hollywoodske hviezdy predstierajúce orgazmus. Pretože, to by sme snáď ani nemali pripomínať, je to len akože. Fejk. Hra. Ilúzia.
Tentoraz priznaná a pri plnom vedomí. Keby režisér nebodaj trval na tom, že chce autentické zábery, zrejme by narazil na problém. Nie preto, že by herci neboli ochotní dať zo seba čo najviac (hoci je jasné, že v tejto kategórii sú na explicitné sexuálne scény zaplatení dabléri), ale preto, že skutočný orgazmus, hlavne u žien, je vzácny úkaz.
Odpoveď na to, prečo to tak je, hľadajú vedci, lekári, psychológovia aj umelci.
A hlavne muži a ženy.

Február: Zbrane hromadného potešenia

Pozrite sa na ňu. Na ten výraz plný vrcholnej radosti. Privreté oči, pootvorené ústa, nozdry akoby sa nenápadne hýbali. Akoby jej telom práve prebehla vlna rozkoše.
A naozaj je to tak. Judita, žena z jedného z najznámejších obrazov Gustava Klimta má v tvári zmyselnosť i víťazstvo. Podľa legendy nechala zajať Holofernesa, oklamala ho, odsekla mu hlavu jeho vlastným mečom a tým zachránila židovské mesto pred asýrskym vojskom.
Tento skvost, priamočiaro a realisticky zobrazujúci nahotu, nemá nič spoločné s erotikou tak ako si ju vysvetľujeme dnes.
Ale ak by sme hľadali súvislosti aj tam, kde nie sú, skúsme si predstaviť inú ženu.
Ženu z roku 2018. Dospelú a štatisticky znevýhodnenú, pretože žije vo svete, kde sa výraz plný vrcholnej radosti dá prirodzenou cestou získať čoraz ťažšie, no evolúcia spôsobila, že si smieme kúpiť rôzne formy jeho náhrady. A nie je to ani veľmi drahé.
Ibaže čo sa nestane? Muž sa zrazu cíti oklamaný. Akoby mu žena odsekla hlavu jeho vlastným mečom. Ale prečo?

Je to trochu nešťastný spôsob, ako uvažovať o erotických hračkách. Napokon, spokojná žena – základ spoločnosti. A platí to, samozrejme, aj naopak.
Mám kamarátku, ktorá svoj prvý vibrátor nosila so sebou všade. Keď sme si sadli do kaviarne, akože si išla vytiahnuť z kabelky niečo dôležité, čo nám chcela ukázať, no bol to len trik, ako upriamiť naše pohľady tým smerom, kde spokojne odpočíval jej nový spoločník.

Museli sme svorne prikyvovať: áno, áno, je nám to jasné. Žiarila ako diskoguľa. Prosto, miesta verzia Samanthy Jones zo seriálu Sex v meste.
Miestnej Mirande sa zablysli oči: Ja som sa do toho svojho asi zamilovala!
Miesta Charlotte hovorí: To je také smutné. Vibrátor ti na narodeniny nezavolá, nekúpi ti kvety, ani ho nemôžeš zoznámiť so svojou mamou.
Miestna Miranda sa usmiala: Ale aspoň viem, kto mi daruje najbližší orgazmus.

Marec: Milostné mnohouholníky

Raz sa mi snívalo, že ma pobozkala Penélope Cruz. Svet sa nezrútil, všetko šlo po starom, a na zľahka extatický virtuálny zážitok som zabudla. Však čo, takúto absurditu má v repertoári každý.
Až kým som nenatrafila na film Vicky Cristina Barcelona.
Nie, nebol o láske medzi dvoma ženami, bol o láske medzi viacerými ľuďmi. Naraz. Nuž, áno.
Aj také romance existujú a dívajúc sa na samých krásnych ľudí, v krásnom meste, ktoré je krásne zaliate slnkom, poviete si: Áno, prečo nie? A presne v tomto duchu sa film vinie.
Najprv sledujeme, ako sa rodí vzťah medzi Cristinou a Juanom Antoniom. Potom sa do hry vmieša bývalá žena Juana Antonia - Maria Elena. Hrá ju Penélope Cruz.
Tá, tentoraz nielen vo sne, pobozká Cristinu. A zrazu sa to stane, úplne samovoľne, prirodzene.
Potiaľto si to vie predstaviť asi každý. Ale čo ďalej? Aj Cristina náhle stojí pred dilemou, pretože jedného dňa sa pomilujú aj Maria Elena a Juan Antonio.

Naozaj jej to neprekáža? Naozaj je taká tolerantná? Napokon, sama im požehnala...
No i tak má zmiešané pocity. Zistí, že nie je až taká otvorená ako si vždy o sebe myslela. Predstava tých dvoch spolu v posteli je silná a neodbytná. Spôsobuje jej to muky.
„Najskôr ma to štvalo, ale potom som začala rozmýšľať o všetkých tých normách, akceptovaných klišé o láske, čo je správne, čo nie, čo je podľa mravnostnej polície prijateľné, a koľko vzťahov je aj napriek tomu dokašľaných,“ hovorí jej postava vo filme.

„Viem, že to znie čudne, ale tým, že do tohto vzťahu prispievame my všetci, živí nás,“ vysvetľuje kamarátovi výhody polyamorie.
„Ale ak by to robili všetci, spoločnosť by nemohla fungovať. Nemá to štruktúru,“ oponuje jej prísediaci..
„Práve naopak, je to vysoko štruktúrované,“ bráni Cristina model, o ktorom jej kamarát hovorí ako o nejakom „glorifikovanom nadpozemskom alternatívnom štýle“. Keď sa debata zvrhne do vymenovávania pre a proti, chlapec pokrčí plecami a trefne dodá: „tak či tak, je to dobrý príbeh“.
Je.


Beata
Balogová
