BRATISLAVA. Okresný súd Bratislava V na štvrtok vytýčil ďalšie pojednávanie v prípade obžalovaného asistenta poslanca SaS Jozefa Rajtára Filipa Rybaniča.
Naposledy sa v tejto veci na súde pojednávalo ešte v decembri minulého roku. Na pojednávaní vtedy obhajoba predložila námietku zaujatosti sudkyne.
Sudkyňa mala vyjadriť zaujatosť
Dôvodom bolo to, že sudkyňa údajne vyjadrila v inom prípade svoju zaujatosť voči poslancovi parlamentu Alojzovi Baránikovi. Ten v tomto prípade vystupuje ako dôverník Filipa Rybaniča.
Štatút dôverníka sa využíva, keď je z pojednávaní vylúčená verejnosť, ktorú vtedy zastupuje práve dôverník. Sudkyňa sa podľa vlastných slov v prípade zaujatá necíti, preto námietke nevyhovela, obhajoba však na mieste podala sťažnosť. Tou sa mal zaoberať Krajský súd v Bratislave
Obhajca Rybaniča Marek Para zároveň po odročení pojednávania povedal novinárom, že súd požiadal, aby sa obrátil na Súdny dvor EÚ so žiadosťou o výkladové stanovisko k tomuto prípadu.
"Predložili sme súdu momentálne v rámci EÚ dosť posudzovanú tému whistleblower s tým, že tu vzniká kolízia verejného záujmu na odhaľovaní trestnej činnosti a určitého signalizovania fyzickej osoby o faktoch, ktoré sa dozvedela v postavení zamestnanca," uviedol.
Podozrenia z trestnej činnosti
Podľa Paru niektoré skutkové predpoklady obžaloby voči Rybaničovi nie sú celkom jednoznačné a nepochybne preukázané zo strany prokuratúry.
"Napádame procesný postup, ktorý nezodpovedá štandardnému a určite nie spravodlivému konaniu. Ale pokiaľ máme pracovať s určitým predpokladom prokuratúry o signalizovaní finančných prevodov politicky exponovanej osoby, tak potom je dôvodné obrátiť sa o výkladové stanovisko v súvislosti so smernicou EÚ," povedal Para s tým, že európsky súd má povedať, či Rybanič v pozícii zamestnanca mohol signalizovať podozrenia z trestnej činnosti.
"A či ciele EÚ v boji proti korupcii, v boji proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti sú na takej úrovni, aby vylučovali trestnú zodpovednosť takýchto signalizantov," zdôraznil s tým, že v takýchto prípadoch je potrebné posudzovať šesť rôznych kritérií, ktorými sa v prípade Rybaniča nikto nezaoberal.
"Jedno z tých kritérií je napríklad to, ako bolo s danou informáciou naložené, či ju konkrétne zodpovedné orgány riešili. Tiež napríklad, aká je hodnovernosť tej informácie," povedal Para s tym, že obrátiť sa na Súdny dvor EÚ v tomto prípade môže len sudca. Pokiaľ by tak nespravil, môže byť porušené právo obžalovaného na spravodlivý proces, dodal Para.
Čelí obžalobe
Asistent poslanca Jozefa Rajtára Rybaniča čelí obžalobe pre ohrozenie obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva.
Rybanič si podľa obžaloby nezákonne pozrel v banke účty ministra vnútra Roberta Kaliňáka a bývalého ministra dopravy Jána Počiatka. Podľa prokuratúry sa tým dopustil spomenutého skutku, a to závažnejším spôsobom, za ktorý hrozí trestná sadzba tri roky až osem rokov väzenia.
Závažnejším spôsobom konania sa v tomto prípade rozumie "porušenie dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie, alebo uloženej mu podľa zákona".
Rybanič predtým pracoval ako zamestnanec banky. Po jeho obvinení opozícia kritizovala, že v tomto prípade polícia konala veľmi rýchlo, na rozdiel od iných prípadov, v ktorých sú podozriví predstavitelia vládnej moci.
