BRATISLAVA. Najviac pre autorov vyberie Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam (SOZA), vyplýva to informatívneho materiálu Ministerstva kultúry (MK) SR „Ochrana a stimulácia tvorby a kolektívna správa práv“.
Materiál, ktorým sa bude v stredu zaoberať vláda, poskytuje sumárny prehľad celkových príjmov organizácií ako spomínaná SOZA či LITA a ďalšie za roky 2014 až 2016. Ide o organizácie, ktorým ministerstvo udelilo oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv.
K 19. aprílu tohto roka medzi ne patrili konkrétne: Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam (SOZA) zameraný na kolektívnu správu práv k hudobným dielam; SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov, výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, ktorá zastupuje nositeľov práv k umeleckým výkonom, zvukovým a audiovizuálnym záznamom; LITA, autorská spoločnosť, ktorá spravuje práva autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam alebo dielam úžitkového umenia; OZIS, ochranné združenie interpretov Slovenska zamerané na kolektívnu správu práv k umeleckým výkonom a SAPA, Slovenská asociácia producentov v audiovízii, špecializujúca sa na kolektívnu správu práv k audiovizuálnym záznamom a audiovizuálnym dielam.
Najviac vybrala SOZA
Podľa materiálu za roky 2014 až 2016 najvyššie príjmy, okolo 10 miliónov eur ročne, mala SOZA a naopak, v tomto období zaznamenala najnižšie príjmy SAPA, ktorá mala za tri roky príjem necelých 597-tisíc eur.
Materiál zároveň sleduje za spomínané tri roky (2014, 2015 a 2016) režijné náklady organizácií kolektívnej správy práv a základné prerozdelenia príjmov organizácii medzi autorov, ktorých práva zastupujú, a to tak na Slovensku, ako aj v zahraničí. Každá organizácia kolektívnej správy totiž zastupuje okrem slovenských aj zahraničných nositeľov práv.
Zároveň musí zverejňovať výročnú správu na svojej webstránke, kde musí byť prístupná najmenej päť rokov. „Organizácia kolektívnej správy je povinná uložiť výročnú správu do verejnej časti registra účtovných závierok podľa zákona o účtovníctve spolu s účtovnou závierkou. Transparentnosť hospodárenia organizácií kolektívnej správy je teda zákonmi zabezpečená v podstatne zvýšenej miere v porovnaní s podnikateľskými subjektmi,“ zdôraznilo v materiáli ministerstvo kultúry.
Z údajov za roky 2014 až 2016 vyplýva, že najvyššie príjmy mala SOZA - v roku 2014 vyše 9,146 milióna eur, v roku 2015 viac ako 10,223 milióna eur a v roku 2016 takmer 10,357 milióna eur. Najmenšie príjmy mala SAPA - v roku 2014 to bolo 19 477 eur, v roku 2015 získala 20 885,59 eura a v roku 2016 mala príjmy 556 270 eur.
Režijné náklady
Režijné náklady jednotlivých organizácii sa pohybujú v rozmedzí 14 – 24 percent z ich príjmov. Príjmy znížené o režijné náklady sa následne rozdeľujú autorom, ktorých práva organizácie zastupujú.
V rokoch 2014 až 2016 malo oveľa vyššie režijné náklady ako vyššie uvedený priemer iba OZIS, ochranné združenie interpretov Slovenska. V roku 2014 režijné náklady dosiahli 88,41 percenta z celkového príjmu, v roku 2015 tvorili 54,25 percenta a v roku 2016 to bolo 56,08 percenta. Ako pripomína ministerstvo kultúry v materiáli, v prípade OZIS ide o následky dlhodobého súdneho sporu s RTVS v oblasti televízneho a rozhlasového vysielania.
Za roky 2012 až 2017 sa preto zvýšili účelne náklady na réžiu o neuhradené faktúry, súdne poplatky a odmenu advokátskej kancelárii. Tieto zvýšené náklady boli predložené a odsúhlasené nositeľmi práv na valných zhromaždeniach.
OZIS bola doteraz úspešná vo všetkých súdnych sporoch. RTVS zaplatil do apríla tohto roka približne 25-tisíc eur na úrokoch z omeškania, súdnych trovách. V súčasnosti pripravuje mimosúdne vyrovnanie a dohodu, informuje MK SR v materiáli. Keďže ide o informatívny dokument, nebol v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
