BRATISLAVA. Štát by mal mať väčšie kompetencie v uzatváraní skládok a ich prevádzkovatelia už nemajú mať možnosť vyhovárať sa napríklad na nevysporiadané vlastnícke práva.
Na problémy, ktoré sa pri uzatváraní skládok vyskytli, reaguje novela zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, ktorú poslanci NR SR vo štvrtok posunuli do druhého čítania.
Pokuty pre prevádzkovateľov
Nová legislatíva zároveň zavádza pokutu pre prevádzkovateľov, ktorí napriek výzve nepodajú žiadosť o adekvátne povolenie. Právna norma má podľa envirorezortu posilniť kompetencie štátu a odstrániť problémy, ktoré vyplývajú z praxe.
Napríklad situáciu, keď prevádzkovatelia skládok síce prestanú odpad navážať, no odmietnu skládku na vlastné náklady uzatvoriť a rekultivovať.
"Ako dôvod uvádzajú, že nemajú vysporiadané vlastnícke práva k pozemkom pod skládkou. Novela zavádza mechanizmus, ako skládku uzatvoriť a rekultivovať aj napriek tejto prekážke," vysvetľuje ministerstvo.
Podobne ak prevádzkovateľ skládky nepodá žiadosť o integrované povolenie aj napriek výzve Slovenskej inšpekcie životného prostredia, hrozí mu pokuta až do výšky 150.000 eur.
"Práve integrované povolenie zaisťuje všestranné posúdenie vplyvov na celé životné prostredie. Teda berú sa do úvahy vplyvy nielen na pôdu, ale aj vodu, ovzdušie či ďalšie oblasti," približuje rezort.
Znižovania emisií
Do druhého čítania sa dostala aj novela zákona o ovzduší, ktorá stanovuje záväzky znižovania emisií pre oxid siričitý, oxidy dusíka, nemetánové prchavé organické látky, amoniak a jemné prachové častice PM2,5.
Záväzky sú rozdelené do dvoch období - od roku 2020 a od roku 2030.
Podľa európskej smernice o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie má byť v roku 2030 oxid siričitý znížený o 82 percent v porovnaní s rokom 2005.
Pre oxidy dusíka je to -50 %, pre nemetánové prchavé organické látky -32 %, pre amoniak -30 % a pre jemné tuhé častice -49 %.
