BRATISLAVA. Prvýkrát za posledné štyri roky neexistuje žiadny politik, ktorému by viac ľudí dôverovalo než nedôverovalo. Ukazuje to prieskum agentúry Focus, ktorý sa uskutočnil na konci marca.
Voličov sa pýtal ako veľmi dôverujú či nedôverujú prezidentovi Andrejovi Kiskovi, novému premiérovi Petrovi Pellegrinimu a predsedom politických strán. Vo verejnosti k žiadnemu politikovi neprevláda dôvera.
Prieskum sa uskutočnil približne dva mesiace po vražde Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej, ktorá vyvolala politickú krízu. Jej výsledkom bola demisia vlády na čele s Robertom Ficom, ktorý sa aj spolu s ministrom vnútra vrátil do parlamentných lavíc.
Desaťtisíce ľudí na námestiach žiadali predčasné voľby, vládna koalícia ako celok však krízu prežila a novým premiérom sa stal Peter Pellegrini.
„Politická kríza spôsobila skôr pokles celkovej dôvery v politikov a politiku ako takú,“ povedal pre SME Martin Slosiarik z Focusu. Medzi voličmi jednotlivých strán si predsedovia zachovali výraznejšie postavenie, ale, naopak, výraznejšie im začali nedôverovať voliči politických spojencov.

Kiskovi už nedôveruje väčšina
Najviac ľudí, 46 percent, stále dôveruje prezidentovi Andrejovi Kiskovi. Lenže prvýkrát od jeho zvolenia v roku 2014 je viac takých, ktorí mu nedôverujú, až 52 percent. Dôvera v Andreja Kisku tak dlhodobo klesá.

K poklesu dôvery u prezidenta prišlo vo viacerých elektorátoch politických strán, ale v sumáre je to najviditeľnejšie pri koaličných stranách Smer, SNS a Most.
„Je to výsledkom spôsobu, akým prezident pristupoval k riešeniu politickej krízy po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej,“ myslí si Slosiarik.
Voliči koaličných strán mohli konanie prezidenta považovať za príliš aktivistické, prípadne na hrane ústavnosti. „To v nich mohlo vzbudiť nedôveru, pretože to mohli čítať ako príklon k opozícii,“ dodal Slosiarik.
Druhým najdôveryhodnejším politikom je premiér Pellegrini. V jeho prípade však Focus zisťoval dôveru prvýkrát od decembra 2014. Dnes mu vyslovilo dôveru 35 percent ľudí, len o jeden percentuálny bod viac ako pred štyrmi rokmi. Nedôvera dosiahla až 61 percent.
Prieskum ukázal celkovú klesajúcu dôveru a rastúcu nedôveru v politikov, hoci pri predstaviteľoch opozičných strán ako SaS Richardovi Sulíkovi alebo OĽaNO Igorovi Matovičovi je trend skôr stabilný.
Fico výrazne klesol
Naopak predstavitelia koaličných strán v dôvere skôr klesajú. Kým Robertovi Ficovi v decembri 2014 dôverovalo 39 percent ľudí a o rok neskôr dokonca 46 percent, dnes mu vyslovilo dôveru len 23 percent. Priamo úmerne tomu rastie aj nedôvera, ktorá dnes dosahuje úroveň 74 percent.

V rebríčku dôveryhodnosti klesá aj predseda Mosta-Hídu Béla Bugár, kým pred štyrmi rokmi mu dôverovalo 40 percent respondentov, dnes to je len 26.
Andrejovi Dankovi z SNS síce pred štyrmi rokmi dôverovalo len 19 percenta ľudí, v septembri 2016 to bolo 41 percent a v súčasnosti je to už len 31 percent. Napriek tomu je dnes tretím najdôveryhodnejším politikom.
Už stabilne najmenej ľudí dôveruje Mariánovi Kotlebovi z fašistickej ĽSNS. Dôveruje mu len 14 percent ľudí, naopak, nedôveruje až 84 percent.

Beata
Balogová
