BRATISLAVA. Školské zákony sa len tvária, že budú riešiť problém. Uviedol to počas tlačovej konferencie poslanec NR Martin Poliačik (nezaradený).
Podľa jeho slov sa vo vysokoškolskom zákone má "údajne zvýšiť kvalita vysokých škôl, profesorov a vyučujúcich na vysokých školách tým, že im odovzdávame do rúk to, čo kvalitou vlastne je".
Zároveň vyzdvihol, že Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVŠ) SR plánuje zrušiť Akreditačnú komisiu a rozhodovanie o tom, kto bude garantovať kvalitné programy, kto budú docenti, sa dáva do rúk samotným školám. Podľa jeho slov si vysoké školy samy na seba neupletú bič.
Poliačik: V zákone sa "len plátajú diery"
"Vysokoškolský zákon zakonzervuje rozdiely, ktoré dnes vidíme vo vysokoškolskom prostredí. Budeme vidieť, že tam, kde sme sa mali odraziť od európskej alebo svetovej kvality, kde sme mali štandardy preberať zo zahraničných škôl, sa bude latka znižovať a v budúcnosti bude o to ťažšie zaviesť kvalitatívne štandardy, na základe ktorých by sme mali merať kvalitu výučby na vysokých školách," podotkol Poliačik.
Pripomenul aj zákon, ktorý sa týka duálneho vzdelávania. Podľa neho sa v zákone "len plátajú diery". Podľa Poliačika sa ministerka školstva Martina Lubyová (nominantka SNS) týmto zákonom snaží vyhnúť vráteniu financií EÚ, ktoré sú určené na tento zámer.
Projekt sa blíži ku koncu
"Vzhľadom na to, že eurofondový projekt sa blíži ku koncu a v tom systéme je dodnes zapojených len 2700 žiakov, je jasné, že tých 35 miliónov by sme museli vrátiť.
Lubyová hľadá predstaveniu programu Učiace sa Slovensko náhradný termín Čítajte Keď toto videl minister financií Peter Kažimír (Smer-SD), tak to bol hlavný dôvod, pre ktorý dovolil v tomto zákone opatrenie, na základe ktorého bude štát platiť firmám priame platby za to, že vzdelávajú žiakov," povedal vzdelávací expert mimoparlamentného Progresívneho Slovenska Fedor Blaščák.
Podľa jeho slov bude toto opatrenie na nasledujúce tri roky stáť 13 miliónov eur. Ďalších 20 miliónov pôjde podľa neho pre školy za prípravu žiakov v škole.
"Firmám dáme na daňových úľavách 30 miliónov eur a 30 miliónov pôjde na rekvalifikácie pre tých absolventov, ktorí nemajú uplatnenie," dodal Blaščák. Progresívne Slovensko navrhuje zaviesť taký systém duálneho vzdelávania, ktorý by rešpektoval prirodzené motivácie firiem postarať sa o výchovu pracovnej sily.
Dva druhy praxe
Poliačik poukázal aj na praxovanie stredoškolákov a na zvýšenie platieb za ich prácu. Podotkol, že existujú dva druhy praxe, a to cvičná, ktorá nie je platená, a produktívna prax.
"Žiaci, ktorí pracujú v produktívnej praxi, prinášajú pre zamestnávateľa zisk a mali by za to dostať zaplatené. Lubyová v novele tvrdí, že až na 100 percent minimálnej mzdy. Drvivá väčšina stredných škôl však v súčasnosti toto nariadenie zákona obchádza," doplnil. Progresívne Slovensko potvrdilo, že mladí progresívci budú na tento problém upozorňovať mladých ľudí, ale aj firmy a školy.
Poliačik doplnil, že Lubyová vo štvrtok opäť nedodala najväčšiu školskú reformu za posledných 25 rokov. "Každý mesiac už dva roky počúvame len sľuby, sľuby a ešte raz sľuby," povedal.
Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania mala Lubyová pôvodne predstaviť vo štvrtok, avšak kvôli prezentácii zákonov z dielne rezortu školstva v NR sa termín posunul. Náhradný termín, kedy bude školská reforma predstavená, zatiaľ známy nie je.
Lubyová chce presadiť zmeny
Ministerka školstva Martina Lubyová (nom. SNS) predložila návrhy, ktorými chce vo vysokom školstve presadiť zmeny napríklad v akreditáciách či v študijných programoch. Opozícia ich nevníma celkom optimisticky, ale niektorí poslanci avizovali podporu.
"Naše vysoké školstvo umiera. A máme tu zákon, ktorého hlavný problém nie je to, čo v ňom je, ale čo v ňom nie je," povedal v pléne nezaradený poslanec Miroslav Beblavý. Aj podľa Martina Klusa zo SaS vysoké školstvo potrebuje zmeny.
"Naše univerzity si musia zlepšiť imidž," poznamenal. Podľa Petra Osuského (SaS) by slovenské vysoké školy mali študentom ponúkať to, za čím odchádzajú študovať na zahraničné školy.
Pavol Goga zo Smeru nesúhlasí s názorom, že slovenské vysoké školy sú v katastrofálnom stave. "Máme vzdelanú akademickú obec aj kvalitné školy," poznamenal. Zároveň si však myslí, že "pokiaľ prijmeme návrhy na zvýšenie kvality vysokého školstva a pedagógov, je to len dobre".
Lubyová prišla s viacerými návrhmi. Zákonom o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania chce zreformovať systém akreditačného procesu a zriadiť Slovenskú akreditačnú agentúru pre vysoké školstvo. Od zmien si sľubuje zvýšenie kvality hodnotenia.
Novelou zákona o vysokých školách prináša ministerka nový typ bakalárskeho študijného programu. Ide o interdisciplinárne štúdiá. Má umožniť vysokým školám novú formu organizácie štúdia. Študentom zas vytvoriť si jedinečný profil s ohľadom na výber absolvovaných predmetov. Majú tiež získať možnosť oddialiť svoje rozhodnutie o hlavnom študijnom zameraní.
Poslanci sa do lavíc vrátia v piatok, kedy by mali rozhodnúť, či tieto zmeny posunú do ďalšieho legislatívneho procesu. Zároveň budú rokovať o ďalších návrhoch, ktoré majú na programe. Mali by napríklad hovoriť o obmedzovaní používania amalgámových plomb, o zákaze sprístupňovať súhlasy súdov o odposluchoch či o novej úprave v oblasti boja proti terorizmu.
