Kam sme sa to dostali? Až príliš si chránime svoju schránku, bojíme sa dotykov, nespíme, nejeme, neveríme si. Je len málo takých, ktorí dokážu žiť mimo diktátu spoločnosti, ktorá určuje, čo je šťastie a úspech. Tí ostatní trpia. Ibaže prehry sú omnoho dôležitejšie, než sa na prvý pohľad zdá. „Kto nezažije vo svojom živote nejakú prehru, nevie, o čom je vyhrávať a mať dobrý pocit,“ hovorí jeden z popredných slovenských psychiatrov a riaditeľ Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku PAVEL ČERNÁK.
Celý život sa profesne venujete psychiatrii. Je to naozaj tak, že moderná doba prináša moderné choroby? Ktoré to sú?
Ľudí postihujú predovšetkým úzkosť a depresia. Spoločnosť nastavuje ľuďom určité kritériá šťastia, spokojnosti, moci a vplyvu. Zákonite tomu podliehame. Je málo takých, ktorí si udržiavajú autonómny vývoj nezávislý od nákupných centier, televízora a internetu. Sú to také silné vplyvy, že ich niekto zvládne bez ujmy, ale niekoho to môže aj pohltiť.
“Niekedy od nás pacienti odchádzajú lepší, ako boli predtým. Rozumejú si a vedia hodnotiť svoje správanie aj interakcie s druhými.
„
Pozabudli byť vaši pacienti šťastnými?
Určite. Ľudia k nám prichádzajú v určitom stave utrpenia, keď cítia psychickú nepohodu, tlak a sú úzkostní. Je to ťažko opísateľné slovami, ale je to niečo také kruté a útrpné, že to môže človeka až zneschopňovať pre bežný život. Sú však aj diagnózy, pri ktorých si pacienti neuvedomujú, že trpia. Napriek tomu ich musíme liečiť, lebo popieranie duševnej choroby patrí k jej obrazu.
Vie človek identifikovať na sebe samom, že sa správa inak alebo neštandardne?
Áno. Zjednodušene povedané je to vtedy, keď sa cíti inak ako obvykle. Dôležité je časové kritérium minimálne dva týždne, počas ktorých musia byť splnené klinické kritériá ako depresívna nálada, strata radosti zo života, pocity bezcennosti a zníženie aktivity, sebaocenenia alebo sebadôvery. Dostavuje sa aj strata chuti do jedla, zníženie libida, poruchy spánku a ďalšie príznaky vrátane myšlienok na samovraždu.
