BRATISLAVA. Novelu zákona o Policajnom zbore, ktorá by mala zmeniť spôsob voľby policajného prezidenta, sa Slovenská informačná služba snaží využiť vo svoj prospech. Neštandardným spôsobom chce do nej pripojiť aj zmenu zákona o SIS.
Tajná služba v rámci pripomienkového konania k zákonu poslala „zásadnú pripomienku“, ktorou navrhuje upraviť mnoho paragrafov regulujúcich činnosť SIS. Zvyčajný postup pritom je, že sa novela zákona predstavuje ako samostatný návrh, aby sa k nemu mohli vyjadriť ďalšie zainteresované subjekty. Upozornila na to internetová stránka Hospodárskych novín.
„Keďže SIS nemá právo zákonodarnej iniciatívy, reagovali sme takto na aktuálne potreby legislatívnej úpravy zákona o štátnej službe aj zákona o SIS,“ vysvetľuje hovorca SIS Branislav Zvara.
Doplnenie zákona je podľa neho nevyhnutné predovšetkým pre prijímanie nových strategických dokumentov, ktoré reagujú na extrémizmus, terorizmus či hybridné hrozby.
S takýmto postupom však nesúhlasí predseda parlamentného výboru na kontrolu činnosti SIS Gábor Grendel (OĽaNO). „Nepriame novely by sa mali využívať len vo výnimočných a odôvodnených prípadoch. Tu dôvod na takýto postup nevidím,“ hovorí.
Sklady, byty aj satelity SIS sú na internete, nik to nerieši Čítajte Novinárska legenda
Keď pred pätnástimi rokmi vyšlo najavo, že bývalý novinár Peter Tóth spolupracoval so SIS, bol obvinený, že chcel cez médiá diskreditovať vtedajšieho ministra vnútra Vladimíra Palka.
KDH vtedy iniciovalo zmenu zákona o tajnej službe tak, aby nemohla do svojich služieb verbovať novinárov alebo využívať novinárske preukazy ako krytie svojich agentov. Podľa súčasného návrhu novely by sa to mohlo znova zmeniť.
“Rozširovanie kompetencií spravodajských služieb môže mať svoje opodstatnenie. Najprv by sme sa však o tom mali rozprávať na výbore.
„
Členom SIS by zákon umožňoval využívať preukaz redaktora na zabezpečovanie informácií zo zahraničných zdrojov, informácií súvisiacich s terorizmom či bezpečnosťou Slovenskej republiky. Takáto forma krytia má svoje opodstatnenie najmä vo vojnových zónach, na Slovensku však existujú obavy z jej zneužitia.
„Pod zdôvodnenie, že ide o bezpečnosť Slovenska, sa dá ukryť prakticky čokoľvek,“ hovorí Grendel. Využívanie krytia novinárskym preukazom sa dá použiť aj dnes, no SIS to musí oznámiť kontrolnému výboru. Po novom by stačilo, aby to odsúhlasil šéf informačnej služby.
Zber citlivých dát
Ďalšou problematickou úpravou zákona je aj možnosť zbierať takzvané voľné metadáta. V praxi by to mohlo vyzerať tak, že tajná služba by mohla zachytávať dáta, ktoré sa voľné šíria vo vzduchu a sú nešifrované, teda napríklad textové správy alebo telefonické hovory v 2G sieti.
SIS môže veľa vecí tajne, ale nemala by si tak rozširovať právomoci Čítajte Na jednej strane síce takéto postupy bežne využívajú aj zahraničné tajné služby, otázna je však kontrola. Podľa návrhu by totiž na zber dát nepotrebovala povolenie súdu ani žiadneho iného orgánu.
„Rozširovanie kompetencií spravodajských služieb môže mať svoje opodstatnenie, aj v oblasti mobilných telefónov. Najprv by sme sa však o tom mali rozprávať na výbore, až potom navrhovať zákony,“ myslí si Grendel.
Tajná služba tvrdí, že výsledná podoba návrhu bude zrejmá až po tom, ako sa prerokuje v parlamente a jej aktuálny postup je stále iba začiatok. Na budúci týždeň bude zasadať výbor na kontrolu činnosti SIS, kde sa členovia chcú o predstavených zmenách rozprávať s riaditeľom tajnej služby Antonom Šafárikom.
Beata
Balogová
