BRATISLAVA. Duálne vzdelávanie na Slovensku si vyžaduje zmeny. V diskusnej relácii televízie TA3 sa na tom zhodli predstavitelia vládnych aj opozičných strán a členovia parlamentného výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Podľa nich sú do duálneho vzdelávania zapojené len menej ako tri percentá žiakov, a toto je nutné zvýšiť.
Krátenie normatívu
Podľa predsedu výboru za Smer-SD Ľubomíra Petráka dôvodom nízkeho záujmu o duálne vzdelávanie je krátenie normatívu na odborné vzdelávanie. Ako uviedol, to teraz odstraňujú novelou zákona o odbornom vzdelávaní a príprave, ktorá je v druhom čítaní v parlamente.
„Bola tam značná nejednotnosť zamestnávateľov v pohľade na zavedenie duálneho vzdelávania. Teraz posilňujeme postavenie firemných škôl, kariérne poradenstvo, poradenstvo pre školy, pre žiakov, aby sa vytvorili podmienky dobrej informovanosti. Aj to teraz riešime," uviedol Petrák.
Podľa neho zmeny v zákone pozitívne vnímajú školy, zamestnávatelia a verí, že to bude podobne aj v prípade žiakov a rodičov. Petrák si myslí, že nie je všetko o peniazoch a technickom vybavení škôl. „Keď sme systém duálneho vzdelávania budovali, predstava bola, že ťažisko praktickej výuky má byť prenesené na zamestnávateľa. Súhlasím však, že zabezpečenie technikou na školách nie je dostatočné," povedal Petrák.
Podľa podpredsedníčky výboru a opozičnej poslankyne Veroniky Remišovej (OĽaNO) sú dva dôvody neúspechu duálneho vzdelávania na Slovensku. „Prvým je nezáujem žiakov a rodičov," uviedla a ako druhý problém je malá diverzifikácia. „Veľká časť z týchto žiakov je v strojárstve a automobilovom priemysle. Ak tento priemysel od nás po rokoch odíde, preškoliť ľudí sa nedá za jeden deň. Mala by tu byť väčšia diverzifikácia," vyjadrila s tým, že mali by sme do duálneho vzdelávania zapájať aj malé a stredné podniky.
Slabá osveta
Koaličná podpredsedníčka výboru pre vzdelávanie Eva Smolíková (SNS) súhlasí s tým, že záujem rodičov nebol tak veľký. „Bola slabá osveta, bolo tam veľké byrokratické zaťaženie," povedala. Podľa nej boli stredné odborné školy postihované aj krátením normatívu. Novela zákona podľa nej umožní školám vytvárať a otvárať nové odbory, ktoré pripravia žiakov na pracovný trh.
Poslanec za SaS Branislav Gröhling je presvedčený, že školstvo treba riešiť komplexne. Samotnú novelu zákona vníma pozitívne, je presvedčený, že tri percentá žiakov v duálnom vzdelávaní je málo. „Je dôležité upraviť normatívne financovania pre odborné školy. Poďme to urobiť, ale pozerajme sa na odborné školstvo komplexne," vyhlásil.
Opozícia tiež kritizovala, že žiaci musia podpísať zmluvu o tom, že vo firme budú po skončení školy pracovať tri roky. „Treba zrušiť tieto zmluvy o budúcej pracovnej zmluve. Považujem ich za neetické," povedala. Petrák ani Smolíková s ňou nesúhlasia. Podľa nich má zamestnávateľ náklady spojené s duálnym vzdelávaním a je na mieste, aby sa mu nejakým spôsobom vrátili. „Potrebuje mať preto garanciu, že keď si vychová pracovnú silu a stojí ho to peniaze, nebude mať nedostatok pracovníkov. Navyše, seriózne firmy to majú upravené tak, že ak je žiak šikovný, poskytujú mu aj štipendium, aby si doplnil vzdelanie na vysokej škole," vysvetlil Petrák.
