Článok pokračuje pod video reklamou
BRATISLAVA. Novela školského zákona nerieši problematiku určovania počtov žiakov gymnázií s osemročným štúdiom na základe objektívne merateľných kritérií.
Kritériá stanovené ministerstvom školstva na určovanie počtu tried v osemročných gymnáziách nie sú objektívne, porovnateľné, merateľné, nemajú rovnakú váhu a sú netransparentné.
Hovoria o diskriminácií detí
Preto na základe nich nemožno transparentne a odôvodniteľne nariadiť, ktorá škola môže otvoriť prvý ročník a s koľkými triedami.
Píše sa to v stanovisku Asociácie súkromných škôl a školských zariadení Slovenska, ktoré agentúre SITA zaslala koordinátorka komunikácie Stella Hanzelová.
Novela podľa asociácie nijako nerieši neodôvodnené rozdiely v počte prijatých žiakov a navyše zakladá možnosť, že si aj regióny, v ktorých sa teraz na osemročné gymnáziá hlási menej ako päť percent žiakov z populačného ročníka, budú nárokovať zvýšenie počtu miest do päťpercentnej hranice.
Prečítajte si tiež: Lubyová: Počty tried osemročných gymnázií by sa mali určovať v rámci republiky Čítajte Odôvodnenie iného počtu tried pre žiakov v jednom regióne „vyššou potrebou a inými podmienkami a požiadavkami pri vzdelávaní a na trhu práce“ otvorene označuje úroveň, záujem a možnosti detí z ostatných regiónov za nižšie a menej hodnotné.
Návrh diskriminuje časť detí a rozdeľuje ich na tie, ktorým pri rovnakých predpokladoch na štúdium poskytne normatívny príspevok na vzdelávanie a ktorým ho neposkytne.
Navrhujú iný mechanizmus
Počet žiakov prvého ročníka gymnázia s osemročným vzdelávacím programom sa má po novom určovať podľa deviatich kritérií, z ktorých päť neposkytne relevantné údaje pre takého rozhodovanie.
Ide napríklad o kritérium výsledkov monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania vykonaných Štátnou školskou inšpekciou s dôrazom na nadpriemerné výsledky, či o kritérium výsledkov z celoslovenských kôl súťaží alebo predmetových olympiád a výsledkov medzinárodných kôl súťaží alebo predmetových olympiád s dôrazom na nadpriemerné výsledky.
Druhé spomenuté kritérium poskytuje neporovnateľné výsledky vzhľadom na rôzne zamerania súťaží a olympiád, rôzny charakter, úroveň a vzťah k školskému vzdelávaciemu programu.
Súkromné školy navrhujú pri riešení problematiky osemročných gymnázií zaviesť mechanizmus, ktorým by sa zohľadnili výsledky Testovania 9 v príslušnom ročníku a všetci žiaci umiestnení v testovaní v percentile 85 až 100 v kľúčových predmetoch matematike a slovenskom jazyku, prípadne v inom vyučovacom jazyku, by mali možnosť zúčastniť sa na prijímacom konaní.
Podmienky a kritériá určí škola po rokovaní v pedagogickej rade školy v tom osemročnom gymnáziu, ktoré vyberie rodič dieťaťa podľa svojej slobodnej vôle, hodnotovej orientácie, prípadne vierovyznania.
"Upozorňujeme však, že tento mechanizmus spojenia štátom stanoveného kritéria, rodičom vybratej školy a školou určenými kritériami prijímania možno použiť len ako celok, pretože vynechanie akejkoľvek jeho časti by viedlo k nerovnosti, diskriminácii a autoritatívnemu rozhodovaniu o deťoch. Umiestnenie dieťaťa podľa Testovania 9 nemožno použiť v školách, kde je pre prijatie dieťaťa potrebné overiť jeho talent alebo iné špeciálne predpoklady, prípade špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby," dodávajú súkromné školy a navrhujú "aby poslanci SNS predmetnú novelu z rokovania NR SR stiahli a dopracovali po diskusii so všetkými zainteresovanými aktérmi zo školského prostredia“.
Určia záväzný počet žiakov
Návrh novely školského zákona z dielne poslancov SNS počíta s tým, že výsledky škôl a žiakov vo výchove a vzdelávaní či predbežný záujem žiakov o štúdium na osemročnom gymnáziu budú kritériami, podľa ktorých sa bude postupovať pri určovaní počtu žiakov prvého ročníka s osemročným vzdelávacím programom pre každý nasledujúci školský rok.
Po novom bude ministerstvo určovať záväzný počet žiakov, ktorých bude možné prijať do prvého ročníka s prihliadnutím na záujem o osemročné štúdium v každom kraji.
Konkrétne v spolupráci s Inštitútom vzdelávacej politiky určí na základe vyššie uvedených kritérií koeficient pre jednotlivé kraje, ktorý sa bude násobiť zákonom ustanovenou päťpercentnou kvótou. Ak bude záujem o štúdium na osemročnom gymnáziu vyšší, ako je to napríklad v prípade Bratislavského kraja, kvóta sa na základe určeného koeficientu zvýši nad spomínanú päťpercentnú hranicu, čo sa premietne do počtu prijatých žiakov.
Takýmto spôsobom sa zabezpečí optimálne rozdelenie pre všetky kraje. V tých, v ktorých je dopyt vyšší, bude kvóta vyššia, pri krajoch s nižším záujmom bude kvóta nižšia. Zámerom novely je upraviť fungovanie osemročných gymnázií komplexne a systémovo pre celé územie Slovenska, avšak s prihliadnutím na regionálne potreby jednotlivých krajov.
Doterajšie problémy prijímania žiakov, ktoré avizovali zriaďovatelia v Bratislavskom kraji, kde je po osemročných gymnáziách primárne väčší dopyt, sa podarilo pozmeňovacím návrhom zákona vo februári tohto roka vyriešiť iba čiastkovo a dočasne, a to pre nasledujúci školský rok 2018/2019.
