BRATISLAVA. Klimatické zmeny už badať aj na Slovensku, majú pritom stúpajúcu tendenciu. Sprevádzajú ich hydrometeorologické extrémy ako vlny horúčav, sucho, búrky, víchrice či prívalové dažde.
„Zimy sú miernejšie a suchšie, letá horúcejšie. Dĺžka vĺn horúčav bude narastať. Môžu nastúpiť už v máji a nebudú zriedkavé ani v septembri,“ uviedol v utorok na tlačovej konferencii klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Jozef Pecho.
Do roku 2050 sa očakáva výrazný nárast letných a tropických dní ako aj pokles počtu mrazových a ľadových dní.
Otepľuje sa rýchlejšie
Pecho tiež informoval, že priemerná teplota v oblasti Bratislavy sa od roku 1951 zvýšila o 2 °C a predpokladá sa jej ďalší rast. Oblasť strednej Európy vrátane Slovenska dosahuje dvojnásobne rýchlejšie otepľovanie než iné oblasti.
Sucho už začína mať vplyv aj na úrodu, riziko požiarov je vysoké Čítajte Dôvodom podľa Pecha je, že ide o vnútrozemské územie, nad ktorým sa nachádza vysoká koncentrácia oxidu uhličitého.
„Očakávame, že ročný priemer teploty by sa tu mal do roku 2025 zvýšiť o 0,8 až 0,9 °C, do roku 2050 približne o 2 až 2,5 °C a do roku 2100 o 3,5 až 4 °C,“ tvrdí Pecho.
Ako príklad klimatológ Pavol Faško uviedol tohtoročný apríl, ktorý bol najteplejší v histórii meteorologických meraní na Slovensku. Zaznamenali aj tropickú noc, čo sa ešte v apríli doteraz nestalo, rekordný bol aj počet letných dní.
Neštandardne teplý bol aj január tohto roku. Zima 2017/2018 bola podľa Faška mimoriadne suchá, s výnimkou vysokohorských oblastí.
Zmeny ohrozujú aj zdravie ľudí
Extrémy počasia majú nepriaznivý vplyv na zdravie ľudí. Pre horúčavy v roku 2015 podľa odhadov zomrelo na Slovensku až 500 ľudí.
David Balla z Inštitútu zdravotnej politiky ministerstva zdravotníctva uviedol, že klimatické zmeny ovplyvňujú čistotu ovzdušia, vody, spôsobujú úbytok ozónu.
"Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie v rokoch 2030 až 2050 klimatické zmeny spôsobia asi 250-tisíc úmrtí ročne, a to v dôsledku teplotného stresu či podvýživy následkom sucha,“ konštatoval s tým, že zvyšovať sa budú aj náklady na zdravotnú starostlivosť.
Suché a horúce letá zvyšujú riziko lesných požiarov a v prípade prívalových dažďov hrozia povodne.
Pre vyššiu teplotu vzduchu totiž vzrastie vyparovanie zo zemského povrchu, čo síce zvýši sucho, no vysoká vlhkosť vzduchu zas môže spôsobiť výskyt intenzívnych búrok a zrážok aj s krupobitím. Podobné extrémy spôsobujú značné škody, čo zas zvyšuje náklady na poistnú ochranu.
„V budúcnosti bude cena poistenia ešte vyššia a pribudnú skupiny osôb, odvetvia a lokality, ktoré budú nepoistiteľné,“ konštatoval Daniel Vida z Poštovej poisťovne. Dodal, že tiež štát negatívne zasahuje proti poistnej ochrane obyvateľstva, napríklad zavedením novej dane z poistenia.
