BRATISLAVA. Súčasná vládna koalícia nebude mať spoločného kandidáta na prezidenta. Myslí si to predseda koaličného Mosta-Híd Béla Bugár.
V nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 povedal, že jeho strana bude mať vlastného kandidáta, o ktorom rozhodnú stranícke orgány v júni.
Je tlak, aby Bugár bol v zozname kandidátov

"Ja si myslím, že vládna koalícia nebude mať spoločného kandidáta," vyhlásil Bugár. Na poslednej republikovej rade podľa jeho slov strana povedala, že bude mať vlastného kandidáta, napriek tomu, že ešte nebolo známe rozhodnutie prezidenta Andreja Kisku o ďalšej kandidatúre.
"V hre sú aj u nás viacerí," povedal predseda Mosta-Híd, podľa ktorého strana prijme rozhodnutie 9. júna na sneme.
"Je taký tlak, aby aj predseda strany bol v zozname kandidátov," pripustil s tým, že na jednej strane by to bola možnosť zužitkovať 28-ročné skúsenosti z politiky. "Na druhej strane, treba vedieť, že prezident musí vždy prijímať kompromisy, ktoré krajine pomôžu ísť dopredu."
Podľa jeho slov sám, zatiaľ neúspešne, prehovára kolegu, ktorý má skúsenosti z politiky.
Remišová: Ideálom by bol spoločný kandidát
K rozhodnutiu prezidenta Kisku nekandidovať v ďalších prezidentských voľbách Bugár uviedol, že zatiaľ nevie, akým smerom sa súčasný prezident vyberie.
V prípade, žeby chcel stáť na čele politickej strany, mal by na rodinu podľa Bugára ešte menej času, pričom rodinné zázemie uviedol Kiska ako jeden z dôvodov svojho rozhodnutia.

"Každý človek, ktorý má úprimnú snahu zlepšiť Slovensko, je v politike vítaný, takých ľudí je tu ako šafranu. A to rozhodnutie nekandidovať ľudsky chápem a rešpektujem, uvidíme, akou formu sa bude chcieť zapojiť do politického života," komentovala rozhodnutie Kisku predsedníčka poslaneckého klubu OĽaNO Veronika Remišová, ktorá nad vlastnou kandidatúrou nerozmýšľa, lebo pre Slovensko sú dôležité iné priority.
"Som presvedčená, že ideálom by bol jeden spoločný kandidát, ktorého by podporila celá opozícia," povedala na margo ďalších prezidentských volieb. Podľa poslankyne nie je šťastný spôsob ešte pred spoločnou dohodou hovoriť konkrétne mená.
"My máme v súčasnosti nejakých kandidátov a keď to bude aktuálne, naše rozhodnutie oznámime," dodala Remišová.
O novej voľbe policajného prezidenta
Čo sa týka nového policajného prezidenta, podľa Bugára už ministerka vnútra Denisa Saková vie, kto ním bude. Vo štvrtok bola pani ministerka v parlamente a ešte nechcela alebo zatiaľ nevedela povedať. Podľa mňa už vie, len nechce dopredu hovoriť," vyjadril názor predseda Mosta-Híd.
Predpokladá, že v hre sú viaceré mená. "Musíte nájsť človeka, ktorý si musí byť vedomý toho, že na určité obdobie to prijme, za to obdobie nič viditeľné neurobí, povedzme za osem mesiacov či polroka, a otázne je, či sa chce naďalej uchádzať o tento post," povedal Bugár.
Na margo pripravovaných pravidiel voľby policajného prezidenta pripomenul, že na rozdiel od súčasného stavu prinášajú vypočutie kandidáta pred branno-bezpečnostným výborom parlamentu.
“Súčasný návrh, ktorý predložila vládna koalícia, je jednoducho mačkopes.
„
"V novom návrhu je nielen vypočutie pred výborom, ale aj to, čo aj ja kritizujem, že výbor dokonca vyberá. Povie, tohto máš vymenovať," tvrdí Bugár.
Podľa predsedu Mosta-Híd chcú nájsť také riešenie, keď minister donesie mená niekoľkých kandidátov a výbor z nich musí určiť dvoch až troch, z ktorých si minister vnútra bude musieť vybrať.
"To znamená, že tam má možnosť, lebo to je zodpovednosť ministra vnútra, ako bude fungovať a kto bude prezidentom Policajného zboru," konštatoval s tým, že iným spôsobom chcú riešiť aj inšpekciu, pri ktorej budú "oveľa lepšie nastavené aj spôsob voľby aj spôsob kontroly ako v súčasnosti".
"Súčasný návrh, ktorý predložila vládna koalícia, je jednoducho mačkopes," reagovala Remišová, podľa ktorej si predtým policajného prezidenta vyberal aj odvolával minister vnútra.
"Teraz ho de facto vyberá minister vnútra pretože v komisii má ministerstvo vnútra väčšinu členov, 4 zo 7, čiže vyberá si ho minister vnútra, ale v podstate je neodvolateľný. Odvolať ho môžu dvoma tretinami politici, členovia branno-bezpečnostného výboru," argumentuje Remišová.
Navyše sa podľa nej zavádza sedemročná lehota a tento zákon slúži na to, aby sa na sedem rokov zabetónoval nominant koalície, ktorý bude následne brániť výkonu spravodlivosti, keď nastúpi nová vláda, podobne ako v prípade špeciálneho prokurátora Kováčika.