BRATISLAVA. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) vyčlení takmer 25 miliónov eur z európskych peňazí na výstavbu kanalizácií v obciach Žitného ostrova.
Z takmer 100 obcí z tejto oblasti približne tretina nemá alebo má len čiastočne vybudovanú kanalizáciu, pričom práve odpadové vody predstavujú významné riziko pre kvalitu podzemných vôd.
Ako informoval hovorca envirorezortu Tomáš Ferenčák, MŽP vyhlási pre obce výzvu na čerpanie financií už v lete.
Vzácny zdroj
„Nemáme vzácnejší prírodný zdroj na Slovensku, ako je pitná voda. A nemáme vzácnejšiu zásobáreň vody ako Žitný ostrov. Musíme urobiť všetko, aby sme zabezpečili maximálnu ochranu vodných zdrojov,“ povedal minister životného prostredia László Sólymos, ktorý sa v utorok stretol so starostami niektorých obcí.
Sólymos predstavil Lex Žitný ostrov Čítajte Na stretnutí sa zúčastnil aj štátny tajomník rezortu pôdohospodárstva Gabriel Csicsai a hlavný hygienik Ján Mikas.
Do ochrany zdrojov podzemných vôd poputujú podľa Sólymosa peniaze z európskych fondov. Šéf envirorezortu vyzval predstaviteľov miestnych samospráv, aby využili túto možnosť a vypracovali kvalitné projekty, ktoré pomôžu zlepšiť nielen životné prostredie, ale aj kvalitu života ľudí.
Už v júni ministerstvo vyhlási výzvu, ktorou podporí budovanie kanalizácií a čistiarní odpadových vôd práve v chránenej vodohospodárskej oblasti. Uchádzať o financie sa môžu obce do dvetisíc obyvateľov, ktoré si prerozdelia 24,6 milióna eur.
Lex Žitný ostrov
Sólymos informoval starostov aj o historicky prvom zákone na ochranu najvzácnejších vodohospodárskych oblastí, takzvanom Lex Žitný ostrov. Zákon vymedzuje, čo v chránených vodohospodárskych oblastiach možno a čo nemožno robiť.
Určuje kompetencie všetkých dotknutých, od obce, cez inšpekciu životného prostredia, úrady verejného zdravotníctva, až po jednotlivé rezorty.
Sólymos: Kontaminácia vody na Žitnom ostrove sa môže opakovať Čítajte Zároveň sprísňuje kontroly. Lex Žitný ostrov nadväzuje na opatrenia, ktoré v posledných dvoch rokoch spravil rezort životného prostredia na ochranu vody.
Predovšetkým ide o kroky v boji proti skládkam, zrýchlenie procesu odstraňovania envirozáťaží, zefektívnenie dozoru nad nakladaním s odpadovými vodami či sprísnenie dohľadu nad agrochémiou v chránených vodohospodárskych oblastiach.
„Najmä v oblastiach s intenzívnym poľnohospodárstvom je nutné nájsť rovnováhu medzi ekonomikou a ochranu životného prostredia. Myslím, že v tomto prípade sa to podarilo,“ uviedol Gabriel Csicsai, štátny tajomník rezortu pôdohospodárstva.
Zákon by sa mal dostať na vládu ešte do júna a na jeseň, po schválení parlamentom, by mohol vstúpiť do platnosti.
