BRATISLAVA. Ak boli kedysi dve či dokonca tri, považovalo sa to za niečo nezvyčajné, niečo, čo vzbudzovalo pozornosť. Dnes, 25 rokov od vzniku samostatného Slovenska, je vo vláde Petra Pellegriniho päť ministeriek, čo je historicky najvyšší počet žien vo vláde.
S heslom "Prvá bratislavská primátorka?" zabojuje za KDH v jesenných komunálnych voľbách manažérka Caroline Lišková, v budúcoročných prezidentských voľbách bude pravdepodobne kandidovať právnička Zuzana Čaputová.

Ženy sú v poslednom volebnom období viditeľné aj v parlamente. Veronika Remišová z hnutia OĽaNO dokázala plnohodnotne nahradiť Igora Matoviča v čase, keď odmietal chodiť na schôdze, a viacerí v nej vidia novú líderku. Nedávno sa o nej špekulovalo aj ako o prezidentskej kandidátke.
Podpredsedníčka parlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová z SaS sa zasa v parlamente stala jedným z výrazných hovorcov opozície.
"Účasť žien v politike sa v porovnaní s predošlými rokmi veľmi zlepšila," hovorí politologička Darina Malová. Napriek tomu je ich v nej stále málo. "V spoločnosti je žien viac než 50 percent a veľká časť populácie má tak menšinové zastúpenie," vysvetľuje, prečo by političiek malo pribudnúť.
Za pomalším pribúdaním žien v porovnaní so zahraničím vidí stereotyp z minulosti, keď v politike počas komunizmu aj krátko po jeho páde pôsobili takmer výhradne muži a ženy boli diskriminované.
V časoch kríz politici ustupujú pred ženami
V prezidentských voľbách 2009 dokázala Iveta Radičová osloviť takmer milión voličov a o rok neskôr viedla kandidátku SDKÚ a stala sa prvou slovenskou premiérkou. Hoci sa jej vláda o necelé dva roky predčasne skončila, aj táto skúsenosť ukázala iným ženám, že v politike majú miesto.