BRATISLAVA. Trápi nás nízka kvalita absolventov a nesúlad s trhom práce, povedal vo štvrtok na konferencii k reforme terciárneho vzdelávania Marián Marek z Republikovej únie zamestnávateľov.
Ako dodal, "máme zbytočne dlhé terciárne vzdelávanie, v ktorom vládne odborový nesúlad s tým, čo potrebuje prax."
Humanitné odbory generujú nezamestnaných
Podľa Jana Kouckého zo Strediska vzdelávacej politiky Univerzity Karlovej v Prahe študuje na Slovensku humanitné vedy viac vysokoškolákov než je voľných pracovných miest. Väčšina študentov pokračuje po bakalárskom stupni na magisterskom stupni štúdia.

"Slovensko má takmer najviac magistrov na svete. Pre slovenskú ekonomiku to nemá žiadny zmysel," ozrejmil Koucký s tým, že kvalitu vysokoškolského systému ovplyvňuje aj odliv mozgov do zahraničia.
Ako povedal prvý viceprezident IT Asociácie Slovenska Mário Lelovský, v zahraničí študuje 15 percent slovenských vysokoškolákov. Domov sa vráti možno polovica z nich.
Konferenciu k návrhu reformy terciárneho vzdelávania zorganizoval Výbor Národnej rady SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v spolupráci s reprezentáciami zamestnávateľov na pôde NR SR.
Cieľom konferencie je výmena názorov zamestnávateľov, politikov a akademického sektora na návrhy potrebných zmien v systéme vysokoškolského vzdelávania.
Počet vysokovzdelaných je pozitívna vlastnosť
Školy ani študenti nie sú zlí, ale školský systém je zle nastavený. Povedal to rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Robert Redhammer.
"Posledné dva ročníky prvákov mali problém s matematikou, lebo na druhom stupni základnej školy mali len dve hodiny matematiky do týždňa. Bolo to vidieť, nepoznali napríklad ani trojčlenku," vysvetlil Redhammer s tým, že chyba je aj to, že stredoškoláci nemusia povinne maturovať z matematiky.
Slovensko má takmer najviac magistrov spomedzi všetkých krajín sveta. Podľa rektora STU je však počet vysokovzdelaných ľudí pozitívna vlastnosť.
Rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave Ferdinand Daňo na margo kvality vysokých škôl povedal, že vysoké školy nemajú informácie o tom, aké odbory sú potrebné pre trh práce. "Keďže tieto informácie nemáme, myslíme si, že všetky naše odbory sú žiadané," dodal Daňo.
Ministerka školstva Martina Lubyová v panelovej diskusii podotkla, že rezort školstva už začal pracovať na zlepšení kvality vysokých škôl. Svedčia o tom dva zákony, ktoré sú momentálne v druhom čítaní na rokovaní NR SR. Ide o zákon o vysokých školách a o zákon o zabezpečovaní kvality.
Konferenciu k návrhu reformy terciárneho vzdelávania zorganizoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v spolupráci s reprezentáciami zamestnávateľov na pôde NR SR. Cieľom konferencie je výmena názorov zamestnávateľov, politikov a akademického sektora na návrhy potrebných zmien v systéme vysokoškolského vzdelávania.