BRATISLAVA. Vzájomné bilaterálne vzťahy, clá na hliník a oceľ, Ukrajina, Nord Stream 2, ale aj výdavky na obranu či Západný Balkán boli vo štvrtok hlavnými témami rokovania štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Ivana Korčoka s jeho americkým kolegom Wessom Mitchellom.
Ako na spoločnej tlačovej konferencii povedal Korčok, tento rok si pripomíname sté výročie vzniku Československa, ktoré by nevzniklo bez USA, verí preto v návštevu na vysokej úrovni.
Odlišné záujmy komplikujú transatlantické vzťahy
Korčok však zároveň priznal, že transatlantické vzťahy prechádzajú svojou najťažšou fázou, minimálne od 90-tych rokov. Je podľa neho prirodzené, že obe strany majú svoje záujmy, ktoré môžu byť aj odlišné, podstatné však je, aby to neviedlo k tomu, že sa staneme konkurentmi.
„Posledná vec, ktorú Západ potrebuje, je konkurencia vo vnútri,“ dodal Korčok.
Tu Mitchell zdôraznil, že Spojené štáty sú pripravené rozprávať sa s Európou, či už zo strany prezidenta Donalda Trumpa či ministra zahraničných vecí Mika Pompea.
USA žiadajú dve percentá HDP pre armádu
USA tlačia na to, aby ich spojenci začali plniť svoje záväzky a vynakladali dve percentá HDP na svoju obranu. Tento tlak sa zvýšil od nástupu Donalda Trumpa.
Žiga dúfa, že USA stiahnu dovozné clá na európsku oceľ a hliník Čítajte Korčok námestníkovi amerického ministerstva zahraničných vecí potvrdil, že Slovensko do roku 2020 bude investovať do svojej obrany 1,6 percenta HDP a dve percentá do roku 2024.
„Potvrdil som, že Slovenská republika má jednoznačný a dôveryhodný plán, ako naplniť svoje spojenecké záväzky,“ povedal Korčok s tým, že jednak ide o splnenie aliančného záväzku, ale najmä to robíme pre našu obranu, tieto peniaze míňame preto, aby sme mali spôsobilosti, ktoré napomôžu urobiť našu vlastnú obranu efektívnou.
Kritika plynovodu Nord Stream 2 zo strany USA
Pokiaľ ide o Ukrajinu, Korčok ocenil pôsobenie osobitného amerického vyslanca na Ukrajine Kurta Volkera.
„Minsk zostáva základným rámcom, musíme sa konečne pohnúť, aby sme garantovali stabilitu a územnú celistvosť nášho priameho suseda. Do toho patrí aj energetická bezpečnosť,“ povedal Korčok.
Trump najnovšie zvažuje zavedenie nových dovozných ciel na autá Čítajte To ocenil aj Mitchell. Potvrdil, že Spojené štáty majú k tomuto ruskému projektu výhrady.
„Nord Stream 2 nie je projekt, ktorý zvyšuje energetickú bezpečnosť Európy a jej energetickú nezávislosť, ale je politickým projektom,“ zopakoval stanovisko Washingtonu Mitchell.
Plynovod ide z Ruska do Nemecka popod Baltské more, Moskva by teda mohla odstrihnúť Ukrajinu, ale aj Slovensko od tranzitu.
Biely dom a Európu rozdeľuje názor na Irán a clá
Kto je Wess Mitchell:
- Námestník ministra zahraničných vecí USA pre európske a euroázijské záležitosti. Vo funkcii je od októbra 2017, je zodpovedný za diplomatické vzťahy so zhruba 50 krajinami v Európe, Ázii, v rámci NATO, EÚ a OBSE. Pred tým pôsobil ako analytik v rôznych mimovládkach a think-tankoch, vo svojej profesii sa zameriaval na vzťahy so strednou Európou. Založil Centrum pre analýzu európskej politiky (Center for European Policy Analysis – CEPA), spolupracoval napríklad so Zbigniew Brzezinski Institute for Geostrategy, the Slovak Atlantic Commission (Slovenská atlantická komisia), the Prague Center for Transatlantic Relations, Atlantic Initiative Berlin. Je autorom článkov a správ na tému transatlantických vzťahov a medzinárodnej bezpečnosti. Jeho prácu publikovali napríklad Washington Post, Washington Times, International Herald Tribune či Internationale Politik. Hovorí nemecky, študoval aj holandčinu a češtinu.
Korčok otvoril aj otázku západného Balkánu.
„Aj tu máme obdobné postoje. Pre nás Európanov je to strategický priestor, ja západný Balkán ani nepovažujem za susedstvo, je to náš priestor. Krajiny západného Balkánu spájajú svoju budúcnosť s EÚ, NATO.
Tu máme spoločný záujem napomôcť týmto krajinám s transformáciou, to je cesta do Aliancie alebo EÚ,“ povedal Korčok.
Krajiny majú odlišný názor v otázke Iránu a jadrovej dohody s Teheránom. Od tejto dohody z roku 2015 Spojené štáty začiatkom mesiaca odstúpili.
Korčok si však myslí, že je čas sústrediť sa na to, v čom pri tejto téme máme spoločný názor. USA aj my považujeme pôsobenie Iránu v regióne za problematické, takisto nás znepokojuje ich balistický program.
Biely dom a Európu rozdeľuje názor na obchod. USA pravdepodobne nepredĺžia EÚ výnimku z ciel na dovoz ocele a hliníka.
„Musíme nájsť spoločnú reč a východisko. Posledné, čo potrebujeme, je mať medzi sebou kontroverzie, ktoré zaťažia obchod,“ povedal Korčok.
