BRATISLAVA. Vložiť, zatvoriť, stlačiť gombík a o pár sekúnd je káva hotová. Na výber sú espresso, lungo či cappucino, desiatky druhov káv z celého sveta, všetky uzavreté v malej plastovej kapsule. Populárny a rýchly spôsob prípravy kávy však zároveň prináša veľkú ekologickú záťaž.
Ročne sa na celom svete vyrobia a predajú desiatky miliárd kapsúl. V podstate sa nedajú recyklovať. Väčšina sa vyrába z kombinácie dvoch druhov plastu a hliníka.
Ak sa aj kapsuly dostanú do separovaného odpadu, napríklad plastového, musia skončiť na skládke, kde sa rozkladajú stovky rokov.
Slováci pri nákupe rozmýšľajú menej ako Česi, tvrdí šéf Tchibo Čítajte „Na Slovensku nie je nikto, kto by vedel takýto typ materiálu oddeliť a spracovať,“ vysvetľuje Ivana Maleš z mimovládneho Inštitútu cirkulárnej ekonomiky. Ak by aj ľudia chceli plastové kapsuly triediť, nemajú ako.
V Rakúsku a Nemecku sú spoločnosti, ktoré majú technológie, ktorými vedia oddeliť jednotlivé zložky. Kapsule ľudia vhadzujú do obyčajných kontajnerov na plast, pri triedení sa potom vyčlenia a recyklujú.
Kapsúl sa predáva viac
Napriek tomu v roku 2016 Hamburg zakázal používať kávové kapsuly vo verejných budovách. „Šesť gramov kávy a tri gramy obalu by sa nemali kupovať za peniaze daňových poplatníkov,“ vysvetľoval hovorca mesta Jan Dube.
