BRATISLAVA. Vložiť, zatvoriť, stlačiť gombík a o pár sekúnd je káva hotová. Na výber sú espresso, lungo či cappucino, desiatky druhov káv z celého sveta, všetky uzavreté v malej plastovej kapsule. Populárny a rýchly spôsob prípravy kávy však zároveň prináša veľkú ekologickú záťaž.
Ročne sa na celom svete vyrobia a predajú desiatky miliárd kapsúl. V podstate sa nedajú recyklovať. Väčšina sa vyrába z kombinácie dvoch druhov plastu a hliníka.
Ak sa aj kapsuly dostanú do separovaného odpadu, napríklad plastového, musia skončiť na skládke, kde sa rozkladajú stovky rokov.
Prečítajte si tiež: Slováci pri nákupe rozmýšľajú menej ako Česi, tvrdí šéf Tchibo Čítajte „Na Slovensku nie je nikto, kto by vedel takýto typ materiálu oddeliť a spracovať,“ vysvetľuje Ivana Maleš z mimovládneho Inštitútu cirkulárnej ekonomiky. Ak by aj ľudia chceli plastové kapsuly triediť, nemajú ako.
V Rakúsku a Nemecku sú spoločnosti, ktoré majú technológie, ktorými vedia oddeliť jednotlivé zložky. Kapsule ľudia vhadzujú do obyčajných kontajnerov na plast, pri triedení sa potom vyčlenia a recyklujú.
Kapsúl sa predáva viac
Napriek tomu v roku 2016 Hamburg zakázal používať kávové kapsuly vo verejných budovách. „Šesť gramov kávy a tri gramy obalu by sa nemali kupovať za peniaze daňových poplatníkov,“ vysvetľoval hovorca mesta Jan Dube.
