Takto Slováci objavovali čaro zahraničia

Chodilo sa v karosách alebo v čomkoľvek, čo sa hýbalo, z batožiny rozvoniavali klobásy, kamkoľvek sa skupiny turistov pohli a v mnohých obchodoch ich vítali nápisy „Nekradnite, Boh vás vidí“.
Keď po roku 1989 začali Slováci a Česi objavovať svet za železnou oponou, bol to životný zážitok nielen pre nich.
Prvým cieľom masovej turistiky bola Viedeň, ktorá bola najbližšie. „Rakúska televízia v prvý deň všeobecnej slobody plánovala živý prenos z hraničného priechodu Berg - Petržalka, no odišla s dlhým nosom.
Chcela priniesť euforický prúd Slovákov, ibaže ten sa nekonal. Až na druhý deň sa všetci vyhrnuli do sveta,“ opisuje sprievodca Marián Bilačič.
Čo bolo ďalej, čím sa zapísala do našej turistickej histórie Viedeň, čím Paríž, Benátky a iné mestá, mapovala Ela Rybárová.
Rozhovor o emóciách, ktoré nás formujú

Rodíme sa s ňou všetci, no naša štartovacia čiara nie je rovnaká. Inteligencia sa rozvíja v detstve a od istého veku je nemenná.
Ale svoj emočný kvocient vieme rozvíjať celý život.
„Aj človek, ktorý nebol vedený k tomu, že emócie sú normálne a prirodzené, môže sa v dospelosti snažiť svoju emocionálnu inteligenciu zlepšovať. Je však náročné zmeniť to, ak odmalička počúval, že plakať sa nemá a svoje emočné prejavy musel potláčať,“ hovorí v rozhovore Mária Šmýkala psychologička Michala Šuranová, ktorá vytvorila vlastný projekt EQ výchovy pre deti.
Ako sa žije v Dedine mládeže

V erbe bodliak, čakan a klas, aby sa nezabudlo, že dedinu postavili na pustatine. Najmladšia obec na Slovensku vznikla len ako socialistický experiment, no nakoniec sa ukázalo, že to nebol úplne najhlúpejší nápad. Pohlavári sa ňou chválili pred celým svetom a východných Nemcov dokonca nadchla natoľko, že si vybudovali vlastnú.
Dedina Mládeže nebola žiadne béčko. S vlastnou kanalizáciou, vodovodom a elektrinou patrila v polovici 20. storočia medzi najmodernejšie v strednej Európe, aj keď na začiatku vyznievala skôr ako šialený výstrelok komunizmu.
Nakoniec sa uchytila, prežila pád režimu a budúci rok oslavuje svoje 70. narodeniny. Ako sa v nej žije dnes, zisťoval Mário Šmýkal.
Dobrodružstvo v Antarktíde

Šesť dní sa plavili na plachetnici, kým zazreli kopce Antarktídy. Liezli po nich v noci, ak sa tak dá nazvať čas, keď slnko len na chvíľu zájde za horizont.
„Bolo to maximálne dobrodružstvo,“ hovorí Michal Sabovčík, ktorý vyliezol spolu s Jurajom Koreňom v Antarktíde dva prvovýstupy.
Nie to tradičné miesto, v rozhovore Miloslava Šebelu opisuje, s čím sa museli vyrovnávať a aké úskalia preskákali, kým dosiahli to, čo si vysnívali.
O čom je hnutie incelov

Vo februári tohto roka postrieľal 19-ročný Nikolas Cruz vo floridskej škole sedemnásť ľudí. V apríli vyšiel 25-ročný Alek Minassian v kanadskom Toronte na chodník s dodávkou a zavraždil desať ľudí, väčšinou ženy.
Oboch ich spájala jedna vec – podporovali ďalšieho masového vraha, Eliotta Rodgera, ktorý sa hlásil k takzvaným incelom. A títo traja neboli jediní.
Ide o komunitu, ktorá podľa svojho názoru žije kvôli nezáujmu žien v nedobrovoľnom celibáte. Odtiaľ je aj skratka incel – involuntarily celibate. Títo muži sú sexuálne frustrovaní a sťažujú sa, že sú pre opačné pohlavie nepríťažliví. Prečo si hnev a depriváciu vybíjajú cez pomstu, vysvetľuje Mia Žureková..

Beata
Balogová
