Rodíme sa s ňou všetci, no naša štartovacia čiara nie je rovnaká. Inteligencia sa rozvíja v detstve a od istého veku je nemenná. Ale svoj emočný kvocient vieme rozvíjať celý život.
„Aj človek, ktorý nebol vedený k tomu, že emócie sú normálne a prirodzené, môže sa v dospelosti snažiť svoju emocionálnu inteligenciu zlepšovať. Je však náročné zmeniť to, ak odmalička počúval, že plakať sa nemá a svoje emočné prejavy musel potláčať,“ hovorí psychologička MICHALA ŠURANOVÁ, ktorá vytvorila vlastný projekt EQ výchovy pre deti.
Telo sa v matkinom tele vyvíja už od počatia. Je to tak aj so psychikou a emóciami?
Určite áno. Vzťah matky s bábätkom v brušku je určujúci. Začína sa tam vytvárať osobnosť človeka. Dieťa cíti matkine emócie, jej radosť aj stres.
Ako sa s dieťaťom zblížiť už v bruchu?
Prvoradá úloha ženy v očakávaní je prijať rolu matky. Bez ohľadu na to, či dieťa bolo, alebo nebolo plánované, tehotenstvo prináša do jej života veľkú zmenu. Musí sa stotožniť s tým, že už nie je sama, a pripraviť sa na to, čo ju čaká. Je dobré sa s dieťaťom rozprávať alebo len zostať v tichu, hladkať bruško a na bábätko sa sústrediť. Dôležité je aj to, aby dieťa prijal jej partner aj najbližšie okolie.
Nakoľko dôležitá je úloha otca? Dokáže matka vychovať emočne zrelé dieťa aj bez prítomnosti partnera?
Určite to možné je, len je to omnoho náročnejšie. Keď matka nemá podporu, len ťažko môže rozdávať z niečoho, čoho má sama málo.
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.
Čo vplýva na EQ nevhodne a neumožňuje rozvíjať ho?
V tehotenstve je zásadný problém, ak je dieťa nechcené. Po narodení dieťaťu škodí, keď rodičia neakceptujú jeho prežívanie a nereagujú na jeho potreby. Veľmi škodlivá je metóda vyplakania. Hlavne staršia generácia zvykne zastávať názor, že vyplakaním si dieťa precvičí pľúca.
V neskoršom veku sa zase často stretávame s presvedčením, že dieťa, ktoré plače, hnevá sa či hádže sa o zem, je zlé.
Ja by som to úplne vymenila. Na mozog niekoľkotýždňového bábätka totiž najhoršie pôsobí práve stresový hormón. Mali by sme sa snažiť minimalizovať negatívne emócie, upokojiť ho a byť tam preň. Od obdobia batoľaťa je však dobré dieťaťu dať možnosť svoje emócie prejaviť a neblokovať ich.
Upokojovať dieťa v každej situácii mu však zrejme nepomáha. Keď sa napríklad rozplače za to, že mu po rozdelení keksu ostala náplň na oboch stranách, je to skôr úsmevné. Čo vtedy urobiť?
“Ak sa chcete stať emocionálne inteligentným, je dôležité nájsť si čas na seba.
„
Dospelým sa zdá táto situácia úsmevná, no pre dieťa môže byť dôležitá. Aj keď viete, že sa nič nestalo, neodporúčam dieťaťu hovoriť, aby neplakalo. Zneisťujete tým jeho cítenie.
V každom prípade, dieťa by nemalo prejavovať emócie akýmkoľvek spôsobom. Len zdôrazňujem, že má nárok prejaviť, čo cíti.
No čím je staršie, tým viac ho treba usmerňovať v tom, akým spôsobom je to v poriadku a akým nie. Nemôžete mu dovoliť, aby udrelo vás či iných, alebo aby rozbíjalo predmety len preto, že sa hnevá alebo je smutné.
