BRATISLAVA. Keď policajný prezident Tibor Gašpar ohlasoval v polovici apríla svoj odchod, o ďalšom pôsobení sa vyjadroval neurčito. Dobrovoľný koniec v Policajnom zbore odmietal až do odchodu trojtýždňového ministra vnútra za Smer Tomáša Druckera a nesľuboval ho ani po tom.
„V tejto chvíli ešte neodpoviem na túto otázku. Predsa len, ešte tých pár dní prejde. Skôr som naklonený tomu, že odídem do civilu,“ vyhlásil vtedy Gašpar, ktorý má z vedenia polície odísť vo štvrtok.
Tento deň bude po takmer 25 rokoch napokon aj jeho posledným dňom v policajnej uniforme.
„Tibor Gašpar končí služobný pomer k 31. máju, preto nie je možné, aby sa presunul na inú pozíciu v Policajnom zbore,“ odpovedali na otázky SME z policajného prezídia.
Gašparove zárobky narástli za Kaliňáka o tisíce. Je najlepšie plateným šéfom polície Čítajte Gašpar na otázky, čo bude robiť, neodpovedal.
Okrem neho ohlásil odchod do civilu aj policajný viceprezident Ľubomír Ábel, ktorý to Denníku N zdôvodnil tým, že po ôsmich rokoch vo funkcii chce dať prednosť mladším kolegom a rodine.
Začiatkom marca skončil vo funkcii aj prvý policajný viceprezident Jaroslav Málik, ktorý išiel ako pridelenec na veľvyslanectvo v Belehrade. Miesto si udržal len posledný viceprezident Martin Krčmárik, ktorý by mal vo funkcii zotrvať aj po chystaných zmenách.
Náhradou by mal byť Slobodník
Nástupcov odídencov by mala ministerka vnútra za Smer Denisa Saková predstaviť v pondelok. Aj keď o menách hovoriť nechcela, ohlásila, že na šéfa polície má troch kandidátov.
Či sa personálne zmeny prenesú aj na nižšie miesta, rozhodne vraj až víťaz výberu.
„Rokovali sme s budúcimi kandidátmi o ich predstavách zmien vo vedení polície. Bude závisieť od pána nového prezidenta, ako sa popasuje so zmenami,“ povedala Saková.
Zároveň naznačila, že „zmeny budú podstatne väčšie“ a podľa jej slov by sa mali dotknúť aj krajských oddelení polície. Podľa portálu aktuality.sk by mal odísť bratislavský policajný šéf Csaba Faragó.
Ďalší slovenský Cattani? Ako sa vyvíjala kariéra Tibora Gašpara Čítajte Ako najvážnejší kandidát na miesto šéfa celej polície sa spomína niekdajší banskobystrický policajný šéf, dnes policajný pridelenec v Chorvátsku Marián Slobodník.
V minulosti viackrát zaujal bulvárne médiá. Týždenník Plus 7 dní si napríklad všimol, že Slobodník pravidelne sedával vo VIP zóne futbalového štadióna banskobystrickej Dukly. Odôvodnil to tým, že majiteľ klubu Ján Kováčik poskytol polícii zadarmo VIP kartu a práve Slobodník mal riešiť problémy s agresívnymi fanúšikmi.
Týždenník však zverejnil fotografie, na ktorých so Slobodníkom sedel na tribúne aj jeho syn.
Nové vedenie polície bude len dočasné, keďže na jeseň by mal parlament schváliť nový systém jeho výberu. Šéfa polície by napríklad už nemal vyberať priamo minister vnútra, ale posudzovala by ho odborná komisia, v ktorej budú zástupcovia odborov či prokuratúry. Okrem toho by mal vypočuť kandidátov parlamentný výbor pre bezpečnosť.
Do novely sa Slovenská informačná služba snaží pretlačiť viac právomocí pre seba. Navrhuje napríklad, aby bez súhlasu súdu mohla cez GPS sledovať pohyb človeka či aby mohla pri svojej práci používať novinárske preukazy.
Pripomienky sa len vyhodnocujú.
O konci zákon nehovoril
Gašpar podľa súčasného zákona nemal žiadne funkčné obdobie. O jeho konci by tak okrem neho samotného mohol rozhodnúť len minister vnútra.
Výzva na Gašparov odchod patrila medzi hlavné požiadavky protestov Za slušné Slovensko po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
Do jej vyšetrovania je Gašpar zainteresovaný aj osobne. Investigatívny novinár sa okrem iného venoval aj pozadiu súkromnej bezpečnostnej služby Bonul, ktorá má veľmi dobré vzťahy so Smerom a chráni mnohé štátne objekty. Jej majiteľom je Gašparov švagor Štefan Bödör.
Kuciak upozornil aj na to, že prepojenie na Bödörovcov má aj manželka Róberta Krajmera, ktorý donedávna šéfoval protikorupčnej jednotke NAKA. Po kritike ho Gašpar presunul za šéfa odboru prevencie.
Gašpara spomínal aj údajný spis SIS Gorila. „Rejda hovorí, že jeho šéf Tibor Gašpar mal už rokovania s viacerými politikmi (Kaliňák, KDH), ktorí ho uistili, že by po voľbách mal zostať na svojom poste,“ píše autor spisu Peter Holúbek.
