BRATISLAVA. Členské štáty EÚ vrátane Slovenska budú povinné do roku 2025 zabezpečiť zber 90 percent jednorazových plastových fliaš, napríklad prostredníctvom zálohovania.
Európska komisia (EK) takto reaguje na stále väčší objem plastového odpadu v oceánoch a moriach. EK v pondelok navrhla nové pravidlá zamerané na desať druhov jednorazových plastových výrobkov, ktoré sa najčastejšie vyskytujú na európskych plážach a v moriach.
„Komisia sľúbila, že venuje pozornosť zásadným otázkam a zvyšok ponechá v kompetencii členských štátov. Cieľom návrhov je obmedziť výskyt jednorazových plastov v obchodoch prostredníctvom celej škály opatrení. Niektoré výrobky zakážeme, iné nahradíme ekologickejšími alternatívami tak, aby ľudia mohli naďalej používať svoje obľúbené výrobky,“ uviedol k návrhu podpredseda EK pre trvalo udržateľný rozvoj Frans Timmermans.
Zákaz hrozí tanierom, slamkám, miešadlám
Podľa navrhovanej legislatívy ak existujú dostupné a cenovo prijateľné alternatívy, predaj jednorazových plastových výrobkov bude zakázaný. Ak však nebude alternatíva, opatrenia sa zamerajú na obmedzenie používania takýchto výrobkov prostredníctvom vnútroštátnych pravidiel.

Zakázané budú napríklad plastové vatové tyčinky, príbory, taniere, slamky, miešadlá a paličky na balóny. Jednorazové nádoby na nápoje vyrobené z plastov budú povolené len vtedy, ak ich viečka a uzávery zostanú pripevnené k nádobe.
Členské štáty budú musieť obmedziť používanie plastových nádob na potraviny a pohárov. Predajca bude musieť poskytovať na mieste predaja alternatívne výrobky alebo zabezpečiť, aby sa plastové výrobky na jedno použitie neposkytovali zdarma.
Plasty tvoria 85 percent morského odpadu
Niektoré výrobky budú musieť mať jasné informácie o negatívnom vplyve výrobku na životné prostredie. Táto požiadavka sa bude vzťahovať na hygienické vložky, vlhčené utierky a balóny.

Plasty tvoria vo svete až 85 percent morského odpadu. V podobe mikroplastov, ktorých účinok na zdravie nie je známy, sa vzduchom, vodou a jedlom dostávajú do tela a na naše stoly. EÚ sa v pripravovanej legislatíve zamerala na desať druhov jednorazových plastových výrobkov, ktoré tvoria 70 percent morského odpadu v Európe.
Navrhovaná smernica tiež radikálne zníži emisie CO2, zabráni škodám na životnom prostredí, ktoré by do roku 2030 predstavovali odhadom 22 miliárd eur a podľa odhadov EK ušetrí spotrebiteľom 6,5 miliardy eur. Nové pravidlá bude musieť schváliť Európsky parlament a Rada ministrov EÚ.
Slovensko je od limitu vzdialené 30 percent
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) víta návrh EK. „Na konkrétne kroky alebo návrhy z našej strany je však priskoro, keďže je to téma na dlhšiu odbornú diskusiu. V súčasnosti však už vykonávame viacero opatrení proti plastovému odpadu,“ uviedol Michal Lukáč z odboru komunikácie MŽP.
Konkrétne spomenul zmenu v odpadovom zákone, ktorou sa spoplatnili ľahké plastové tašky, ktoré sa ako odpad dostávajú na veľké vzdialenosti a znečisťujú životné prostredie.
Envirorezort tiež spustil iniciatívu Slovensko bez igelitových tašiek, ku ktorej sa pripojili viaceré maloobchodné reťazce. „Cieľom je ísť ďalej, ako len splniť zákonnú povinnosť,“ vysvetlil Lukáč.
Doplnil, že na Slovensku bolo za rok 2016, keď už platila nová odpadová politika, uvedených na trh okolo 120-tisíc ton plastových obalov, pričom vytriediť a zhodnotiť sa podarilo 69-tisíc ton.
Na Slovensku sa podľa Lukáča v súčasnosti vyzbiera približne 65 percent použitých PET fliaš. Zaviesť systém ich zálohovania teraz považuje envirorezort za komplikované a finančne náročné.
Lukáč vysvetlil, že na Slovensku sú výrobcovia zodpovední za zber, likvidáciu či recykláciu odpadov z obalov, ktoré uvedú na trh.
Výrobcovia sa pritom už teraz sťažujú, že platia príliš veľa. V prípade zálohovania je nutné nakúpiť automaty, vytlačiť etikety a doriešiť, kto bude plastové fľaše zbierať. MŽP už analyzuje, koľko by zavedenie systému zálohovania PET fliaš stálo.
Lukáč na záver pripomenul, že vďaka envirorezortu sa podarilo priviesť na Slovensko významného investora, skupinu Green Group, ktorá bez štátnej pomoci plánuje otvoriť závod na spracovanie plastových fliaš a mixovaných plastov pochádzajúci najmä zo Slovenska. Bude mať kapacitu 30-tisíc ton ročne, zamestná do 100 ľudí.
„Za pozornosť stojí, že z plastového odpadu vyrobí výrobky s vyššou pridanou hodnotou. Teda z plastovej fľaše napríklad vyrobí komponenty pre automobilky,“ uzavrel Lukáč.