BRATISLAVA. Slovensku hrozí, že jeho časť Karpatských bukových pralesov bude vyradená zo Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.
Podľa Lesoochranárskeho zoskupenia VLK Výbor Svetového dedičstva UNESCO prijal totiž návrh uznesenia, v ktorom žiada od Slovenska predloženie úpravy hraníc na výmere 5 776 hektárov Karpatských bukových pralesov.
Nedostatočná ochrana
Takisto zopakoval svoje predchádzajúce stanovisko, že vzhľadom na nedostatočnú ochranu lokality v súčasnosti neexistuje záruka na jej ochranu ani v budúcnosti.
„Slovensko musí nanovo obhájiť svoju nomináciu, pretože svojou neschopnosťou ochrániť Svetové dedičstvo ohrozilo ostatných 11 krajín, ktorých lesy sú súčasťou spoločnej UNESCO lokality,“ uviedol v tlačovom vyhlásení VLK s tým, že o uznesení bude Výbor UNESCO rozhodovať na zasadnutí v Bahrajne 24. júna až 4. júla.
VLK tiež tvrdí, že ministerstvo životného prostredia (MŽP) pozvalo na Slovensko experta UNESCO, aby mu poskytol „odborné rady, ako predísť najhoršiemu scenáru“.
Misia sa uskutočnila 17. až 18. mája v Národnom parku Poloniny a v Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat. Podľa zverejnených zmlúv platilo MŽP za služby expertovi 1 200 až 1 700 eur denne.
O misii však podľa VLKa envirorezort neinformoval súkromných vlastníkov a užívateľov pozemkov, verejnosť ani média.
„Práve na neschopnosti MŽP dohodnúť sa s vlastníkmi a užívateľmi lesov, ktoré tvoria UNESCO lokalitu, stroskotáva už viac ako desať rokov zabezpečenie ochrany Karpatských bukových pralesov,“ zdôraznil VLK, ktorý naďalej trvá na svojej požiadavke, aby bola slovenská časť tejto UNESCO lokality vymazaná zo zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.
Ťažba dreva a lov zveri
Výbor Svetového dedičstva UNESCO vlani v júli vyzval Slovensko, aby do februára tohto roka definitívne určilo hranice lokality a zaistilo ochranu pred ťažbou dreva a lovom zveri.
Správa, ktorú predložilo MŽP UNESCO, je však podľa ochranárov málo konkrétna, neuvádza presné vymedzenie hraníc lokality na Slovensku, nestanovuje zodpovednosti jednotlivých orgánov štátu v oblasti adekvátnej ochrany prírody a neposkytuje konkrétny časový plán navrhovaných opatrení.
VLK upozorňuje, že až 67 percent z celkovej výmery 5 766,4 hektára slovenskej časti nemá zabezpečenú ochranu tak, ako to uvádza nominačný projekt v žiadosti o zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO z roku 2007.
„Na vyše 3 860 hektároch územia zapísaného na Zoznam svetového dedičstva UNESCO sa rúbu stromy ako v akýchkoľvek iných lesoch, loví sa tu zver, stavajú sa nové poľovnícke posedy, dokonca je v tomto území možné loviť aj vlkov,“ konštatoval VLK.
Vyhlásenie nových rezervácií
Slovenskú časť Svetového dedičstva UNESCO tvoria štyri komponenty, z toho tri - Havešová, Rožok a Stužica – Bukovské vrchy, sú súčasťou Národného parku Poloniny, štvrtý komponent Vihorlat je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat.
Envirorezort tvrdí, že ochrana pred ťažbou dreva a lovom zveri je v súčasnosti dostatočne zabezpečená v dvoch zo štyroch oblastí, a to v lokalitách Havešová a Rožok, ktoré sú zároveň národné prírodné rezervácie s 5. stupňom ochrany, kde sú ťažba a lov zakázané.
V častiach Stužica – Bukovské vrchy a Vihorlat sa pripravuje rozšírenie území s 5. stupňom ochrany vyhlásením troch nových prírodných rezervácií Černiny, Pramenisko Cirochy a Nežabec.
