BRATISLAVA. Na Facebooku či Instagrame sa stali fenoménom. Robia si žarty z politikov i známych umelcov. Niektorí im vyčítajú, že nepoznajú hranice a sú vulgárni, no oni tvrdia, že nie sú povinné čítanie. Napriek tomu majú 107-tisíc fanúšikov na sociálnych sieťach.
Zakladajú si na tom, že verejnosť nepozná ich identitu. Tvrdia, že anonymita im dáva pri tvorbe viac slobody a že značka sa nezunuje tak rýchlo, ako konkrétne tváre. Rozhovor poskytla trojica tvorcov zoskupenia ZOMRI pod podmienkou, že denník SME to bude rešpektovať.
Na stretnutí sa redaktorom predstavili pod číslami jeden, dva a tri. Tridsiatnici pôsobili ako zohratá partia. Najčastejšie sa slova ujal mladík s výrazným stredoslovenským prízvukom. Bol najvýrečnejší, druhý rozprával rozvážne a tretí vtipkoval aj počas rozhovoru.
Ako ste sa dali dokopy?
1: „Spoznali sme sa cez internet.“
2: „Predchádzal tomu istý vývoj. Dvaja z nás mali pred niekoľkými rokmi vytvorené falošné profily Martina Jakubca, pričom existoval aj ten skutočný. V Novom čase raz aj vyšiel článok, že na facebooku sa hádajú traja Martinovia Jakubcovia. Boli to najkrajšie časy. Skutočný Jakubec proti tomu najprv bojoval, ale časom zistil, že to má výtlak a natočil pre nás aj nejaké videá. S tretím kolegom sme sa dali dokopy cez jeho vtipné statusy zo života, lebo presne to nám chýbalo. Falošné profily neskôr z rôznych dôvodov zrušili a vznikla stránka s názvom Jakub Martinec. Aj tú nám zablokovali a Zomri je už štvrtá fáza“
3: „Boli ste inak prekvapení, že medzi nami nesedí Jano Gordulič?“
Nie. Prečo?
3: „Jedna redaktorka, ktorá s nami robila nedávno rozhovor, čakala, že za stránkou je on.“
Odkedy funguje Zomri?
1: „Od júna 2016.“
Aký bol váš najúspešnejší post?
1: „Vlak bus shopping (vtipný obrázok o názve novej autobusovej stanice v Banskej Bystrici, pozn. red.)."
Máte ľudí, z ktorých si na stránke uťahujete opakovane, napríklad z Eduarda Chmelára či Zdeny Studenkovej. Prečo? Funguje to na ľudí, alebo vás niečím dráždia?
