BRATISLAVA. Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik v krátkom čase verejnosti oznámi, kedy odíde zo svojej funkcie. Povedal to v utorok novinárom s tým, že jeho abdikácia príde oveľa skôr, ako sa v roku 2021 skončí jeho riadne funkčné obdobie.
"Nedá sa robiť normálna práca pod takýmto tlakom a stále čeliť nezmyselným obvineniam. Rešpektujem názory ľudí na ulici, ale aj názory tých, ktorí ma podporujú a hovoria, aby som ostal," zdôraznil. Kedy svoj odchod oznámi, nepovedal.
Na pôde Ústavnoprávneho výboru Kováčik poslancom potvrdil, že dozoruje už len veci, ktoré sa viac-menej týkajú kauzy Gorila.
"Žiadne nové veci si neprideľujem. Mám v dozore 17 trestných vecí, v piatich je vznesené obvinenie. Predpoklad je, že to bude ukončené do konca tohto roka, resp. do polovice budúceho," poznamenal.
O svojom predčasnom konci vo funkcii hovoril Kováčik ešte minulý rok. Odvtedy nepovedal, kedy tak urobí.
Pokles objasnenosti korupcie - vizitka polície
Celkovo 117 páchateľov bolo vlani stíhaných pre korupčné trestné činy, čo je v podstate vyrovnaný stav ako v roku 2016, kedy bolo stíhaných 113 ľudí. Je to však výrazný podstatný pokles oproti roku 2015, kedy bolo pre korupčné trestné činy stíhaných 173 páchateľov.
Čižnár v správe o prokuratúre vysiela pozitívny signál spoločnosti Čítajte Uvádza sa to v správe o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) za minulý rok, ktorú predložil špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Dokument v utorok odobrili členovia výboru.
"Treba zdôrazniť, že odhaľovanie a zisťovanie páchateľov korupčnej trestnej činnosti je vo výlučnej pôsobnosti Policajného zboru. Je potom evidentné, že pokles objasnenosti korupčnej trestnej činnosti je dôsledkom nedostatočnej činnosti polície, najmä v operatívnej oblasti a nespolupráce právnických a fyzických osôb s orgánmi činnými v trestnom konaní pri jej odhaľovaní," konštatuje Kováčik.
Neoznamovať korupciu je výhodné pro obe strany
Zároveň upozorňuje, že napriek existencii účinných inštitútov trestného práva procesného (použitie agenta, odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, vyhotovovanie obrazových, obrazovo-zvukových a zvukových záznamov) umožňujúcich odhalenie a usvedčenie páchateľov korupčnej trestnej činnosti, bez spolupráce občanov a organizácií je odhaľovanie a postihovanie tohto druhu trestnej činnosti mimoriadne sťažené.
Vo všeobecnosti možno ešte uviesť, že výsledok korupčného konania je spravidla výhodný pre obe strany tohto vzťahu.
"Dôvodmi neoznamovania korupcie zo strany či už fyzických alebo právnických osôb môžu byť obojstranná výhodnosť korupčného vzťahu, obava z trestného stíhania, vnútorná akceptácia úplatkov vyplývajúca z historického vývoja či nedôvera v orgány činné v trestnom konaní a súdy," tvrdí Kováčik.
Kováčik odporúča test integrity
Špeciálny prokurátor zároveň opakuje, že k efektívnemu boju proti korupčnej trestnej činnosti by po dôkladnej právnej analýze prispelo aj zavedenie tzv. testu integrity (spoľahlivosti).
Ústavnoprávny výbor podporil nezverejňovanie súdnych súhlasov o používaní ITP Čítajte "Spočíval by laicky povedané v tom, že Policajný zbor by mal zákonné oprávnenie na vytvorenie vhodných podmienok na spáchanie trestného činu alebo disciplinárneho previnenia pre príslušníka alebo zamestnanca ozbrojeného zboru s tým, že pokiaľ by táto osoba nebola úspešná v teste, bolo by proti nej začaté disciplinárne alebo trestné konanie," vysvetlil.
Testu integrity by muselo predchádzať určité penzum informácií svedčiacich o tom, že príslušník alebo zamestnanec by takýto čin spáchal bez ohľadu na vykonanie tohto testu.
"Toto opatrenie by mohlo prispieť k tomu, že príslušníci a zamestnanci ozbrojených zborov, ktorí sú náchylní k páchaniu trestnej činnosti, resp. napr. k úmyselnému neplneniu si svojich povinností, by ozbrojené zbory museli opustiť," ozrejmil.
Napomôcť by podľa jeho slov mohla aj systematická preventívna činnosť vo forme pravidelného informovania občanov o škodlivých následkoch korupcie pre spoločnosť. Zároveň o tom, kde je možné korupciu oznámiť, aké sú následky neoznámenia korupčnej trestnej činnosti a aká ochrana a podpora je poskytovaná oznamovateľom korupcie.
Vyššia činnosť v boji proti extrémizmu
Od 1. januára 2017 došlo v trestnoprávnej rovine na úseku boja proti extrémizmu v Slovenskej republike k zásadnej zmene, keď agendu trestných činov extrémizmu prevzal v rezorte prokuratúry ÚŠP.
"Za rok 2017 sme zaznamenali v registri úradu špeciálnej prokuratúry 175 extrémistických trestných vecí, teda vecí, kde bolo začaté trestné stíhanie. Čisto pre porovnanie a viditeľnosť zmeny v nápade uvádzam, že v roku 2016 bolo zistených a v trestnom konaní - po začatí trestného stíhania realizovaných 58 extrémistických trestných vecí. Obvinenie bolo v roku 2017 vznesené 49 osobám," dodal Kováčik.
Šufliarsky upozornil na apatiu v spoločnosti
Korupcia nie je len trestnoprávny, ale aj sociologický fenomén a pokiaľ sa ľudia k nej budú správať apaticky, nemáme šancu v boji proti korupcii pokročiť. Novinárom to povedal prvý námestník generálneho prokurátora Peter Šufliarsky.
Zároveň uznáva, že v boji proti korupcii je potrebné pridať a efektívnejšie využívať všetky zákonné prostriedky. "Je tiež potrebné zvýšiť personálny substrát najmä na strane polície," myslí si.
Na otázku, či existuje korupcia na najvyšších miestach, Šufliarsky odvetil, že korupcia v spoločnosti je. "A našou hlavnou úlohou je bojovať proti nej na všetkých miestach," dodal.
Na otázku, prečo na Slovensku nie je za mrežami žiaden vysokopostavený činiteľ, špeciálny prokurátor Dušan Kováčik odvetil, že, bohužiaľ, nie sú dôkazy. "Prokuratúra ich nevyhľadáva, ona vykonáva dozor. Na hľadanie dôkazov je tu iný orgán," odkázal.
