Tréning bojových umení vedie žiaka skôr k vyrovnanosti a nemení ho na agresívneho človeka, ktorý na ulici kope ľudí do hlavy, hovorí exposlanec František Šebej (Most-Híd), ktorý patrí medzi zakladateľov karate na Slovensku. Ako vyštudovaný psychológ tvrdí, že agresivita súvisí s vrodenými vlastnosťami, sociálnym prostredím, ale aj steroidmi.

Keď ste zakladali kluby karate, zamýšľali ste sa nad tým, že môžete vychovať bitkárov?
„Začínali sme pred 50 rokmi a už na začiatku sme si ako zakladatelia hovorili, že z toho nesmieme robiť bitkársku záležitosť. Cielene sme zakladali kluby na vysokých školách s tým, že potom zo žiakov urobíme trénerov, ktorí sa rozídu a budú si zakladať vlastné kluby.
Prvou generáciou trénerov tak mali byť vzdelaní ľudia a tento cieľ sa nám aj podarilo splniť. Uvedomovali sme si, že kto ovláda bojové umenie, dostane v podstate do rúk zbraň, a preto musí na seba klásť vyššie nároky a vedieť sa kontrolovať.“
Nenašli sa výnimky?
„Samozrejme, našli sa aj ľudia, ktorí sa niekedy pobili. Ale takýto prípad, aby niekto na ulici zabil človeka, sa v histórii slovenského karate, myslím, nestal.
Už samotný spôsob, ako útok prebiehal, že človek zrazí kľačiaceho človeka na zem a potom sa s ním odfotí, je niečo, čo by športovec vážiaci si seba samého nemohol urobiť.“
Nemôže táto miera agresivity súvisieť s tým, že robil bojové športy alebo sa venoval posilňovaniu?