Výnimoční fyzici o nej hovorili, že je veľmi šikovná, ale báli sa, že si chce len nájsť švajčiarskeho muža. Pracovala v OSN aj Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu a dnes je v CERN-e ako jedna z troch Sloveniek. BARBORA BRUANT GULEJOVÁ sa snaží priblížiť krásu sveta častíc verejnosti aj podporiť ekonomickú spoluprácu so Slovenskom.
Hovorí sa, že CERN, čo je skratka Európskej organizácie pre jadrový výskum, je ako veľká dedina. Aká veľká je?
CERN je ako malé mestečko na francúzsko-švajčiarskych hraniciach. Hlavná časť je v Ženeve, ale ďalšia je o desať kilometrov ďalej vo Francúzsku. Tie časti sú spojené kruhovým veľkým hadrónovým urýchľovačom (LHC), ktorý je hlboko pod zemou. Minimálne na štyroch miestach, kde sú detektory, sú budovy CERN-u, kancelárie, kontrolné miestnosti.
Sme v podstate v každej dedinke v okolí desiatich kilometrov medzi Ženevským jazerom a Jurskými horami. Ľudia si ani neuvedomujú, že chodia po CERN-e. Nie je to len hlavná budova s recepciou či ikonická budova v tvare glóbusu, ktoré sú najviac viditeľné.
Aj veľký hadrónový urýchľovač, ktorý všetko spája, vyzerá inak, než si väčšina ľudí myslí?
Je to kruhová trubica v 30-kilometrovom podzemnom tuneli sto metrov pod zemou. Je to najteplejšie a zároveň najchladnejšie miesto vo vesmíre. Na štyroch miestach sa kontrolovane zrážajú paralelné protichodné lúče častíc urýchlené takmer na rýchlosť svetla. Tieto častice majú obrovskú energiu a vďaka ich zrážkam vytvárame nové častice.
Obrovské detektory ich zaznamenávajú s veľkou presnosťou a rýchlosťou, robia štyridsať miliónov fotografií za sekundu. Sú to velikánske kolosy, najväčší má takmer päťdesiat metrov, najťažší váži viac ako Eiffelovka. Urýchľovač sa niekedy vypína pre zlepšenia alebo údržbu. Väčšinu roka je však zapnutý.
Dá sa ním prejsť, keď je vypnutý?
Áno. Dokonca sa tam chodí na bicykli, keďže má tridsať kilometrov. Tí bicyklisti sú však špičkoví inžinieri.
Vyzerá to tak, že v areáli máte úplne všetko. Týždeň odtiaľ nemusíte vyjsť?
