BRATISLAVA. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR o zamietnutí dovolania Andreja Babiša v spore proti Ústavu pamäti národa o ochranu osobnosti potvrdzuje názor, ktorý Ústav pamäti národa zastáva od roku 2012.
Ako ďalej uviedol hovorca ÚPN Jerguš Sivoš, ústav nie je pasívne vecne legitimovaný a teda nie je ani nebol pôvodcom zásahu do práva na ochranu osobnosti.
"Ústavu pamäti národa ukladá zverejňovanie prepisov evidencií bývalej Štátnej bezpečnosti zákon o pamäti národa," dodal Sivoš.
Najvyšší súd SR ako súd dovolací dňa 31. mája odmietol dovolanie Andreja Babiša v spore s Ústavom pamäti národa. Podľa hovorkyne NS SR Alexandry Važanovej budú dôvody rozhodnutia podrobne rozvedené v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
Andrej Babiš je pôvodom Slovák a politik s českým občianstvom. Podľa doteraz zverejnených dokumentov pochádzajúcich z archívu Ústavu pamäti národa bol Babiš evidovaný ako dôverník, neskôr údajne podpísal viazací akt a stal sa tak agentom ŠtB s krycím menom Bureš.
Okresný súd Bratislava I v júni 2014 neprávoplatne rozhodol, že je Andrej Babiš vo zväzkoch ŠtB evidovaný neoprávnene.
Najvyšší súd zamietol Babišovo dovolanie v kauze ÚPN Čítajte Ústav pamäti národa sa proti rozhodnutiu odvolal. Odvolací krajský súd v júni 2015 pôvodný rozsudok potvrdil. ÚPN proti tomuto rozhodnutiu podal v novembri 2015 dovolanie k Najvyššiemu súdu SR, pretože sa domnieval, že rozhodnutie nižších inštancií bolo založené na nezákonných dôkazoch. NS SR však dovolanie zamietol. ÚPN proti tomu podal sťažnosť na ústavný súd.
Ústavný súd SR následne skonštatoval, že Najvyšší súd SR ako aj Krajský súd v Bratislave svojím postupom v kauze porušili základné ústavné práva Ústavu pamäti národa. Verdikty vynesené týmito súdmi zrušil a nariadil opätovne konať Krajskému súdu v Bratislave. Ten v januári tohto roku Babišovu žalobu zamietol.
Dovolanie na NS SR následne podal tentokrát Babiš. Takisto avizoval, že plánuje zažalovať Slovensko na Európskom súde pre ľudské práva.
