BRATISLAVA. Bol začiatok marca, napätie v spoločnosti po vražde novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej stúpalo, ľudia na námestiach žiadali predčasné voľby. Predseda Mosta-Hídu Béla Bugár po niekoľkohodinovom zasadnutí republikovej rady pred polnocou oznámil, že budú s partnermi rokovať o termíne skorších volieb.
O niekoľko dní v Moste zmenili názor a Bugár vytiahol „tretiu vetu“ uznesenia zo snemu - že predsedníctvo má mandát v prípade ďalšieho vývoja konať bez nutnosti zvolať republikovú radu.
Bugár sa navonok čudoval, že takmer žiadny novinár si ju nevšimol, hoci práve ona podľa neho hovorila o tom, že ak by vtedajší premiér Robert Fico zo Smeru podal demisiu, predčasné voľby presadzovať nebudú.
Bugár: Vyzerám ako nejaká troska? Strane mám čo ponúknuť aj po ďalších voľbách Čítajte Podobný bol aj vznik vlády po parlamentných voľbách 2016. Bugár, ktorý mal na predvolebných bilbordoch heslo Charakter rozhoduje, spočiatku koalíciu so Smerom odmietal, no o niekoľko dní sám ponúkol Ficovi, že sú pripravení s ním viesť rokovania. Zmenu postoja vtedy odôvodňoval rozhodnutím SNS, že s opozíciou rokovať o vláde nebude.
„Bugár je matador slovenskej politiky, no v poslednom období sa stal z neho väčší pragmatik a hodnoty išli na okraj,“ hovorí politológ Grigorij Mesežnikov.
Najnovšie sa Bugár chystá kandidovať za prezidenta. Odborníci aj jeho bývalí kolegovia v tom vidia skôr snahu zastaviť klesajúce preferencie strany než reálnu šancu na výhru.
