BRATISLAVA. Zdravotná pohotovostná starostlivosť bude na Slovensku zabezpečená aj po 1. júli, len bude zefektívnená a zracionálnená pre pacientov i lekárov.
Do platnosti totiž vstúpi nová litera zákona, podľa ktorej má ambulantná pohotovostná služba (APS) nahradiť Lekársku službu prvej pomoci (LSPP).
Systém má fungovať aj naďalej
Na utorňajšej tlačovej konferencii to opätovne zdôraznili predstavitelia Slovenskej lekárskej komory (SLK), podľa ktorých nie je žiadny dôvod na paniku, zlyhanie zdravotného systému či kolaps.
Viceprezidentka SLK Zuzana Teremová ubezpečuje, že systém, ktorý existoval, bude fungovať aj naďalej.
Mení sa jedine to, že po novom bude APS len do 22.00 h, avšak o každého pacienta bude naďalej postarané aj po pracovnej dobe lekára.
"Všetci majú kam ísť. Tí, ktorí majú bežné ochorenia, ktoré ich napadnú po 22.00 hodine, počkajú do rána. A tí, ktorí majú po 22.00 h závažné ochorenie, tu stále majú subjekt, ktorí sa o nich postará, čiže RZP, RLP alebo nemocnice," podotkla Teremová s tým, že pacientom sa v tomto smere nič neberie.
Podľa SLK je jedným z dôležitých krokov hlavne edukovanie pacientov. "Aby vedeli, kedy a akého lekára vyhľadať," priblížil prezident SLK Marian Kollár. Mnohí pacienti buď totiž nevedia, kedy a akého lekára by mali navštíviť, niektorí zdravotný systém pohotovostí zneužívajú a zbytočne lekárov v pohotovostiach zaťažujú "banalitami".
"Sú ľudia, ktorí bez problémov môžu počkať do rána alebo tam nemajú čo hľadať a mali byť už dávno vyšetrení a hospitalizovaní," doplnil Kollár. Sú aj takí, ktorí pohotovosť navštívia iba preto, aby konfrontovali postoj svojho všeobecného lekára s lekárom na pohotovosti.
Neobsadené miesta
V rámci prvého kola výberových konaní organizátorov APS bolo vybratých okolo 40 percent pevných bodov, ďalších zhruba 40 percent by mohlo byť obsadených v krátkej dobe po odstránení formálnych nedostatkov. Stať by sa tak mohlo v druhom kole výberových konaní.
SLK pripúšťa, že môžu niektoré miesta ostať zatiaľ neobsadené, pohotovostná služba však bude pre pacientov zabezpečená.
"Napriek tomu, že sa môže stať, že budú lokality, kde to nepôjde úplne hladko, pacient to nepocíti. Nemá sa čoho obávať," povedal Kollár. Vylúčené tak napríklad nie je zlučovanie menšieho pevného bodu s väčším, ak je v dostupnej vzdialenosti. Očakáva sa to len v ojedinelých prípadoch.
"Vieme, kde niektoré pevné body dnes neobsadíme. Ale zákon sme nerobili pre dnes, ale pre budúcnosť," dodal Kollár. Podľa neho teda to, že niektorý bod nebude hneď obsadený, neznamená automaticky, že sa to nepodarí v budúcnosti.
