Autor: Tomáš Černák / Historická Revue
Slovenský február mal svoje špecifiká, taktiež svoje vlastné februárové postavy a hlavne – veľmi rýchly priebeh. Mocenská situácia v Bratislave totiž bola vyriešená skôr, než v Prahe. ,,Víťazný február“ na Slovensku sa pritom začínal oveľa pokojnejšie, než na západ od rieky Morava, pretože všetko podstatné sa odohrávalo v hlavnom meste republiky.
Predsedníctvo ÚV KSS sa zaoberalo rysujúcou sa vládnou krízou na svojom zasadnutí 17. februára 1948 v Bratislave. Čo je však podstatnejšie, na ďalší deň bol zvolaný aktív bratislavských funkcionárov a Laco Holdoš, Gustáv Husák a Štefan Bašťovanský boli poverení preskúmať situáciu v armáde a ZNB, teda v silových zložkách, ktoré mali byť kľúčové pri preberaní moci.
Bolo jasné, že každú chvíľu musí prísť k otvorenému stretu a že Slovensko nezostane bokom. Keď potom 20. februára 1948 prišlo k demisii 12 členov československej vlády, Predsedníctvo ÚV KSČ spoločne s Predsedníctvom ÚV KSS vydalo komuniké, ostro namierené proti reakčným predstaviteľom nekomunistických strán, ktorých obvinili, že chceli umožniť „beztrestnú činnosť rozvratnej reakcie a špionážnej služby dirigovanej zo zahraničia“.
Defenestrácia demokratických povereníkov
V približne rovnakom čase, v akom vyšlo toto komuniké, Klement Gottwald poslal predsedu KSS Viliama Širokého, ktorý sa stále nachádzal v Prahe, do Bratislavy, aby tam riadil spoločný postup KSČ a KSS.
“Klement Gottwald poslal predsedu KSS Viliama Širokého, ktorý sa stále nachádzal v Prahe, do Bratislavy, aby tam riadil spoločný postup KSČ a KSS.
„
Keďže povereníci za DS demisiu v Zbore povereníkov nepodali, Gottwald vydal pokyn vedeniu KSS „urobiť to isté na Slovensku“, teda zo Zboru povereníkov a z ich povereníctiev ich prosto vyhodiť, aj keď išlo o protiústavný krok. Samozrejme, za aktívnej účasti komunistami kontrolovaného bezpečnostného aparátu.
Nasledujúce ráno, v sobotu 21. februára 1948, znovu zasadlo Predsedníctvo ÚV KSS, ktoré vo svojom vyhlásení verejne odsúdilo predstaviteľov DS. Tí sa podľa komunistov v duchu svojej doterajšej spiatočníckej a protiľudovej politiky pridali k českej reakcii a spolu s ňou utvorili spoločný reakčný protidemokratický blok.
Blok, ktorý ohrozuje základy ľudovodemokratického režimu, je nebezpečenstvom pre slovenský národ a pre hospodársky rozvoj Slovenska. Demisiou reakčných ministrov za DS vo vláde vylúčili sa reakční predstavitelia DS aj zo Zboru povereníkov“.
Ďalej vedenie KSS vyzvalo na očistenie Národného frontu od reakčných a kapitalistických živlov a na vytváranie akčných výborov v obciach a okresoch. Tých akčných výborov, ktoré slúžili ako prostriedok na čistku naprieč celou spoločnosťou.
Boli to, samozrejme, propagandistické vyhlásenia s cieľom úplne zdiskreditovať DS.
