BRATISLAVA. Nástupné platy učiteľov by sa mali zvýšiť od školského roka 2019/2020, aby táto profesia bola zaujímavá pre mladých ľudí.
Po stretnutí s ministerkou školstva Martinou Lubyovou (nominantka SNS) to v piatok prisľúbil predseda vlády Peter Pellegrini (Smer).
Oznámil tiež, že z rozpočtu vlády a z európskych fondov bude vyčlenené značné množstvo financií na zvýšenie kapacít v materských školách, aby mohlo byť neskôr zavedené povinné predškolské vzdelávanie detí od piateho roku.
Hodnotil opatrenia
Premiér na pôde ministerstva hodnotil zrealizované i plánované opatrenia ministerky Lubyovej.
Ocenil "dynamiku a odhodlanie", s ktorými sa vedenie ministerstva zhostilo svojich pozícií. Pripomenul pritom, že v tomto rezorte na rozdiel od iných, nie je často možné dosiahnuť konsenzus, pretože jeho zložky reprezentuje množstvo záujmových organizácií.
"Ministerka aj vláda bude musieť prevziať zodpovednosť a nastoliť tú najlepšiu cestu pre budúcnosť nášho školstva," skonštatoval.
Na spoločnej tlačovej konferencii s ministerkou a oboma štátnymi tajomníkmi ministerstva Pellegrini prezentoval víziu, že slovenské školstvo bude môcť byť považované za úspešné len vtedy, ak dokáže každému dieťaťu garantovať rovnakú - najvyššiu kvalitu vzdelania.
"Našou prioritou je, že každá škola na Slovensku do budúcna bude musieť poskytovať rovnakú kvalitu služieb, aby sa nám nedelili školy na elitné a na školy menej kvalitné," prezentoval. V rozpore s tým sú najnovšie výsledky testovania Monitor 9, ktoré ukázali značné regionálne rozdiely. Premiér očakáva od ministerky, že bude hľadať spôsoby, ako rozdiely postupne eliminovať.
Kvalita závisí od učiteľov
Ministerský predseda zdôraznil, že školstvo a jeho kvalita závisí od učiteľov. V tejto súvislosti vyjadril uspokojenie, že vláde sa darí niekoľko rokov v rade zvyšovať učiteľské platy nad priemer rastu všetkých zamestnancov v štátnej sfére.
Školským odborárom Pellegrini odporučil, aby namiesto septembrového zvýšenia platov o šesť percent pristúpili na zvýšenie platov až od začiatku budúceho roka, kedy by mohli platy vzrásť až o desať percent.
Do duálneho systému je podľa Remišovej zapojených len malé percento žiakov Čítajte Vláda má pritom podľa premiéra ambíciu, aby k rovnakému zvýšeniu došlo aj v roku 2020.
"Máme energiu robiť zmeny, čo vidno aj na tom, že momentálne máme v Národnej rade SR štyri zákony, ktoré prinášajú výrazné reformy v oblasti školstva," reagovala na ocenenie premiéra Lubyová.
Tá sa podľa jej slov snaží o budovanie širokého spoločenského konsenzu v oblasti reformy a rozvoja školstva, čo sa podľa nej napríklad preukázalo počas štvrtkového (14.6.) hlasovania v parlamente o zákone o strednom odbornom vzdelávaní, ktorý podporilo 101 poslancov vrátane opozičných.
Zaškolenie päťročných detí
Povinné zaškolenie päťročných detí si podľa ministerky vyžiada odhadom 30 miliónov eur ročne, tri milióny eur by mali ísť z rozpočtu štátu, zvyšných 27 miliónov z podielových daní.
V rámci celého Slovenska chýba v súčasnosti 11.000 miest v materských školách, dobudovanie týchto kapacít bude plne pokryté európskymi prostriedkami, informovala ministerka s tým, že veľká časť z nich už bola zazmluvnená.
Lubyová pritom vyhlásila, že do štyroch rokov by malo každé štvorročné dieťa dostať miesto v škôlke.
Pellegrini sa zaujímal aj o situáciu s eurofondmi na vedu a výskum v rezorte školstva, ktorá sa podľa neho zlepšuje.
V tejto oblasti má na rezort podľa jeho slov "jemne kritický pohľad". Ministerka informovala, že sa postupne vypisujú výzvy, ktoré majú nahradiť pôvodnú výzvu zrušenú pre pochybenia
. Lubyová tiež oznámila, že od septembra zavádza opatrenia, ktoré majú znížiť byrokratickú záťaž škôl. Premiér vysvetlil, že by sa napríklad malo obmedziť vyžadovanie potvrdenia o návšteve školy, ktoré je v súčasnosti najčastejšie vystavovaným úradným potvrdením.
SaS nevidí žiadne výsledky, iba reči
Učitelia, žiaci a rodičia potrebujú vidieť reálne výsledky, nie počúvať kvetnaté reči. Povedal to poslanec NR SR Branislav Gröhling (SaS) v reakcii na stretnutie Pellegriniho s Lubyovou.
Za vyše dva roky súčasnej vlády podľa neho v slovenskom školstve nevidieť žiaden pokrok.
"Školstvo malo byť prioritou tejto vlády. Peter Plavčan (nominant SNS) síce ohlásil najväčšiu reformu za 25 rokov, ale reálne si ho budeme pamätať ako človeka, ktorý musel odísť pre eurofondový škandál a absurdné prideľovanie dotácií na vedu a výskum," poznamenal Gröhling.
Lubyovej zas vyčíta, že len hovorí o tom, čo sa stane v budúcnosti. O jej skutočnej sile podľa neho vypovedá, keď balíček na obedy 'zadarmo' nepredstavila ona, ale poslanec Robert Fico.
"Výsledok je taký, že namiesto koncepčnej reformy sa dnes hovorí o bezplatných školských obedoch," konštatoval.
Gröhling tiež považuje za alibistické, keď predseda vlády aj ministerka školstva zvaľujú zodpovednosť za stagnáciu školstva na mestá, obce a VÚC. Ich vystúpenie označil poslanec NR SR za plné kvetnatých sľubov do budúcna.
"Súčasná pani ministerka má za cieľ prerozprávať sa o reforme a opatreniach do konca jej funkčného obdobia," myslí si Gröhling.
