OSRBLIE. Bolo pár minút pred šiestou večer a väčšina dediny sedela pred televíznymi obrazovkami. Ľudia sledovali mexickú telenovelu Jednoducho Mária, ktorá v júli 1996 patrila k vrcholom televízneho programu.
Nad okolitými kopcami sa pomaly začalo zmrákať. V predpovedi počasia síce hlásili, že sa miestami môžu vyskytnúť lokálne búrky, no na dané ročné obdobie to bolo bežné.
„Po porade sme ešte v Brezne zostali riešiť s kolegom pracovné veci. Vonku sa zrazu zotmelo, prišla búrka, no nič nenasvedčovalo tomu, čo sa deje v Osrblí,“ spomína na udalosti spred 22 rokov Miroslav Pepich, riaditeľ odštepného závodu Lesov SR v Čiernom Balogu, ktorý má na starosti aj lesy v okolí Osrblia.
Veterná smršť trvala len desať minút, no zničila tretinu lesa v okolí Osrblia, padlo takmer 400-tisíc kubických metrov dreva. Za normálnych okolností by lesníci v spomínanej oblasti taký objem vyťažili za 20 rokov.
„Kalamitu sme odstraňovali dva roky. Potom sme mohli začať s postupnou obnovou lesa. Dvadsať rokov po kalamite je vidieť, že sa to podarilo,“ hovorí Pepich a ukazuje na okolité kopce. Pätnásť- až dvadsaťmetrové smreky a buky sa prelínajú s javormi, jelšami, jedľami či smrekovcami.
Je to ekocída. Ako si sami ničíme národné parky Čítajte Prírode len pomáhajú
Príbeh Osrblia a okolitých lesov patrí k najčastejším argumentom lesníkov pri debatách o starostlivosti o slovenské národné parky.
Rozsiahle holé pláne, ktoré v posledných rokoch vznikli po ťažbe na úpätiach Nízkych, ale aj Vysokých Tatier, budú podľa lesníkov rovnako zelené ako kopce pri Osrblí.
„My prírode len trochu pomôžeme. Za normálnych okolností by obnova lesa trvala omnoho dlhšie, ak tomu pomôžeme, o niekoľko rokov to skrátime, a to pri inom drevinovom zložení a po spracovaní kalamitného dreva,“ vysvetľuje Pepich, keď vystupuje z auta a rozhliada sa po okolí.
